Brusel 30. októbra (TASR) Európska únia sa nemusí po zrušení kontrol na hraniciach s novými členskými štátmi, ku ktorému dôjde niekoľko rokov po rozšírení, obávať zvýšenej nelegálnej migrácie.
Ak pristupujúce štáty budú pokračovať v príprave na ochranu vonkajších hraníc únie, neexistuje dôvod na obavy pred zrušením kontrol na vnútorných hraniciach, tvrdia experti EÚ v novej štúdii, ktorú v októbri predložili ministrom spravodlivosti a vnútra.
EÚ sa rozšíri 1. mája 2004 o desať krajín, vrátane Slovenska, kontroly na hraniciach medzi novými a starými členskými štátmi (napríklad slovensko-rakúskej) však ostanú zachované ešte niekoľko rokov.
K zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach EÚ dôjde až keď sa noví členovia pripoja k Schengenskej dohode, čo bude zrejme až v roku 2007. Pred tým musia dokázať, že sú schopní chrániť vonkajšie hranice EÚ, v prípade SR hranicu s Ukrajinou.
Experti EÚ tvrdia, že súčasná pätnástka by sa namiesto prehnaných obáv mala zamerať na posilnenie spolupráce s budúcimi členskými štátmi.
"Boj proti nelegálnej migrácii v EÚ si vyžaduje spoločné úsilie, v ktorom nové členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu vzhľadom na ich geografickú polohu," uvádzajú experti s tým, že je potrebné zabezpečiť vysoký stupeň spolupráce medzi všetkými členskými, ako aj susednými štátmi EÚ.
Aby sa však optimistické predpovede splnili, odporúčajú experti novým krajinám pokračovať v príprave a plne prevziať a uplatňovať príslušnú legislatívu EÚ.
Všetky vstupujúce štáty sa musia ďalej snažiť znižovať možnosť vstupu nelegálnych migrantov na svoje územia. K tomu je nevyhnutné posilňovať kontroly a zlepšiť spoluprácu so susednými krajinami. V tejto súvislosti štúdia spomína niekoľko "veľmi dobrých" príkladov takejto spolupráce napríklad Maďarska so Slovenskom a Poľskom, alebo Estónska s Lotyšskom, Fínskom a Ruskom.
Experti oceňujú, že vstupujúce krajiny veľmi úspešne uzatvárajú readmisné dohody s tretími krajinami. Niektoré z nich (Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Slovinsko) už uzavreli vyše 20 takýchto dohôd. Počet takýchto dohôd s krajinami pôvodu utečencov však nie je uspokojivý a všetky vstupujúce štáty musia pokračovať v úsilí o ich uzatvorenie. Zamerať by sa mali najmä na krajiny, odkiaľ smerujú najväčšie migračné prúdy Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Bosna a Hercegovina, Turecko.
Štúdia upozorňuje na riziko sekundárnych migračných pohybov, v rámci ktorých by sa nelegálni migranti presúvali po zrušení hraničných kontrol z nových do starých členských štátov EÚ. V tejto súvislosti experti zdôrazňujú potrebu zefektívniť azylové procedúry vo vstupujúcich štátoch a zabezpečiť, aby minimálny počet žiadostí ostával nevybavený.
Dôležité je tiež zvýšiť kapacitu utečeneckých stredísk a zlepšiť životné podmienky v nich, upozorňujú experti pracovnej skupiny Rady EÚ, ktorí boli poverení vypracovať dôkladnú analýzu pre ministrov vnútra a spravodlivosti.
Vstupujúce krajiny štúdia rozdeľuje podľa počtu prisťahovalcov a žiadostí o politický azyl na tri skupiny. V prvej sú Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko počet nelegálnych prisťahovalcov zadržaných na hraniciach sa v nich ročne pohybuje od 4000 do 40.000, počet vyhostených imigrantov od 2500 do 15.000.
Najviac prisťahovalcov smeruje do ČR (ročne tam zadržia okolo 20.000 nelegálnych imigrantov, vysoký je aj počet vyhostení). Nasleduje Slovinsko a tretie je Slovensko, kde si štúdia všíma najmä výrazný nárast počtu zadržaných nelegálnych prisťahovalcov zo 6000 v roku 2000 na viac ako 15.000 v rokoch 2001-02. Týmto číslam však nezodpovedná počet vyhostení, ktorý je nižší ako 30 percent. Štatistiky v prípade Poľska nezodpovedajú veľkosti tejto krajiny, ročne tu zadržia v priemere len 3000 nelegálnych utečencov. Utečenci do týchto krajín prichádzajú najmä z Rumunska, Ukrajiny, Moldavska, Indie, Číny, Bieloruska, Iraku, Afganistanu, Turecka a Iránu.
Do druhej kategórie zaradili experti Estónsko, Litvu a Lotyšsko, ktoré ročne zadržia niekoľko stoviek nelegálnych migrantov najmä z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Tretiu skupinu tvoria ostrovné štáty Malta a Cyprus ročne tu zadržia 2000-3000 utečencov najmä z krajín ako Sýria, Líbya, Egypt, Tunisko, Maroko, ale aj Rusko, Bulharsko, Irán, Pakistan, Turecko.
Podobné je rozdelenie vstupujúcich krajín podľa počtu žiadostí o politický azyl. V prvej kategórii sú Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Najmä ČR, Slovensko a Maďarsko zaznamenávajú výrazný nárast počtu žiadateľov o azyl. V prípade SR uvádza štúdia len 1556 žiadostí v roku 2000, ale takmer 10.000 v roku 2002. Situácia je pomerne stabilná v Poľsku a počet azylantov klesá po stabilizácii na Balkáne v Slovinsku.
Experti za pozoruhodné označujú dva javy: veľký počet ruských žiadateľov o azyl v Poľsku a slovenských v ČR.
Do druhej skupiny podľa počtu žiadostí patria Cyprus, Litva a Malta, do tretej s najmenším počtom Estónsko a Lotyšsko.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
