Situácia v afrických štátoch, nachádzajúcich sa južne od Sahary (tzv. čierna Afrika), sa za posledné roky zhoršila. Príliv priamych zahraničných investícií a zahraničnej pomoci sa znížil a rast hrubého domáceho produktu sa spomalil. Vyplýva to zo správy Svetovej banky, ktorá bola zverejnená len krátko pred odchodom predstaviteľov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky (SB) do tejto oblasti.

Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v niektorých štátoch regiónu klesol pod päť percent. To je hranica potrebná na to, aby sa počet chudobných nezväčšoval. Pokles je dôsledkom miestnych vojnových konfliktov, slabej centrálnej vlády, ale aj externých šokov ako nárast cien benzínu. „V súčasnosti 300 miliónov Afričanov žije zo 65 amerických centov na deň,“ tvrdí Svetová banka. Napriek tomu, že celkový vývoj v regióne nie je najlepší, niektorým krajinám sa darí pomerne dobre, dodáva banka.

Zahraničná pomoc krajinám čiernej Afriky v deväťdesiatych rokoch výrazne klesla. V roku 1999 oficiálna pomoc chudobným krajinám dosiahla 10,8 miliardy dolárov, kým v roku 1992 to bolo ešte skoro 18 miliárd. Úroveň priamych zahraničných investícií, ktoré predstavujú ďalšiu formu financovania, tiež oslabila.

Počas posledných desiatich rokov prišlo do regiónu týmto spôsobom 2,5 miliardy dolárov ročne. Rozdelenie týchto prostriedkov je však veľmi nerovnomerné. Z tejto sumy veľká časť pripadá na desiatku štátov a ďalších 40 sa delí o necelých 300 miliónov ročne.

Situácia v \niekoľkých krajinách, ktorých ekonomika sa zlepšuje, dokazuje úspešnosť reforiem z posledných rokov, tvrdí Alan Gelb, hlavný ekonóm SB pre región. „Napriek tomu sú tieto štáty naďalej veľmi zraniteľné konfliktmi a externými šokmi na svetových trhoch,“ dodáva Gelb.

Afrika by mala byť v najbližších rokoch v centre pozornosti MMF a SB, tvrdia predstavitelia oboch medzinárodných inštitúcií, pretože čierny kontinent bol v poslednom čase na okraji ich záujmu. „Témou dňa je otázka, ako by Afrika mohla dobehnúť ostatné časti sveta,“ tvrdí MMF.