kú výstavu jednoducho - Jasná správa.

Juraj Jakubisko nakrútil film o nejasnej správe o konci sveta, Andrej Augustín zase namaľoval jasné obrazy o jeho začiatku.

Neviem, či niekto pri tom bol, ale Andrej určite. Zlatí anjeli sa kúpali v ohnivočervených kúpeľniach, sirény vábili svojimi hlasmi blúdiacich námorníkov do svojich magických osídiel a Madona sa modlila za dobré svetlo. Svet bol vtedy osídlený prapodivnými koňmi, ktoré lietali, pri čiernom jazere stáli okrídlené panny a v noblesných spálňach ležali neodolateľné mačičky. Určite to musel byť príjemný pocit vidieť svet, ktorý sa utápal v pastelových farbách a v atmosfére sa vznášali poslovia dobrých správ.

Dnešný svet na týchto poslov akosi zabudol, no Andrej je nenapraviteľný. Presviedča nás o tom, že sa dajú vidieť, stačí len dobre otvoriť oči. Pozýva nás do sveta, ktorý nie je pokrivený krivdami ani necnosťami. Je to svet nasýtený detskou hravosťou, ale i bezhraničnou fantáziou. Určite, reálny svet má aj odvrátenú stranu a Andrej o nej dobre vie. Práve preto tak kreslí. Nie je to maľovanie ružovými pastelkami, na obrazoch je prítomné celé spektrum farieb. Je v nich melanchólia, ozvena vzdialenej mystiky, ale najmä veľa optimizmu.

Exupéryho Malý princ hovorí: „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje.“ Andrej Augustín tento citát mierne pootočil a vo svojich obrazoch hovorí: „Deti nebudú unavené, keď dospelí občas niečo pochopia.“ Nezaťažený svet detských izieb je pre neho rovnako inšpiratívny ako nánosy ľudskej pamäti.

Andrej Augustín žil so svojou rodinou sedem rokov v Prahe. V najbližšom čase sa chce vrátiť do Bratislavy. Kultúrne mosty však nepáli. Ani myšlienku svojej galérie Enyky-benyky, ktorú mal neďaleko pražskej židovskej synagógy. Jednoducho, stále chce podávať jasné správy o našom svete.

ĽUDO PETRÁNSKY