Súčasná situácia v mnohom pripomína tú po vojne v Perzskom zálive z roku 1991. Prezident Bush senior a USA vyšli z vojny s veľkým politickým kreditom, arabské štáty, ktoré spolupracovali s USA v koalícii síl proti Saddámovi Husajnovi - Sýria, Saudská Arábia, Egypt a samozrejme Kuvajt - boli všetky za akciu, ktorú viedla americká armáda, vďačné.
Prezident Bush šikovne využil obdobie bezprostredne po konflikte a získal tieto arabské štáty pre tlak na Palestínčanov, aby uzavreli mier s Izraelom. Súčasne USA aktívne podporovali v izraelských voľbách v roku 1992 stúpenca mieru, kandidáta Strany práce Jicchaka Rabina proti úradujúcej vláde Likudu Jicchaka Šamira. Keď Rabin vyhral, sľúbil program „územie za mier“. Výsledkom bola madridská konferencia a rokovania v Oslo, ktoré viedli k „deklarácii zásad“ v roku 1993 - stiahnutie izraelskej armády, palestínska autonómia a voľby, vlastná polícia a budúce rokovania.
Dnes je príležitosť rovnako požehnaná, hoci z iných dôvodov. Po teroristických útokoch v New Yorku a Washingtone sa umiernené arabské štáty aj niektoré z tradične radikálnych veľmi usilovali dištancovať od akéhokoľvek náznaku podpory terorizmu.
Prezident George Bush junior by mal využiť zriedkavú príležitosť arabskej empatie a zahrnúť podporu štátov Blízkeho východu do medzinárodnej koalície na boj proti terorizmu aj do nových medzinárodných snáh o obnovu palestínsko-izraelského mierového procesu. Musí však konať rýchlo, kým sa šok z utorkovej tragédie nerozplynie. Navyše musí konať umiernene v Afganistane. Akákoľvek agresívna vojenská akcia priamo proti všetkým afganským moslimom vyvolá okamžité arabské odsúdenie. Ale vojenskú akciu špecificky zameranú proti menšine, ktorá pomáhala a navádzala teroristov, bude zrejme väčšina arabských štátov tolerovať.
Ak bude Bush taký bystrý ako jeho otec, prijme aj podporu antitalibanských síl afganských moslimských skupín pri vojenskej akcii, pre ktorú sa rozhodne. To povedie k väčšej dôveryhodnosti vojenského zásahu v očiach Arabov a pomôže udržať ich podporu pre ďalšie americké zahraničnopolitické iniciatívy.
Autor: DAVID REICHARDT (Autor je zahraničným lektorom Ústavu medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského a City University v Bratisla
