„Chceme, aby naši chlapci išli príkladom aj ostatným Rómom, aby sa aj tí druhí začali niečomu venovať a pociťovali zodpovednosť, aby spoločnosti aj niečo dávali, nie od nej iba získavali,“ hovorí bývalý úspešný československý boxer Štefan „Amigo“ Sárközi.

Pred šiestimi rokmi sa rozhodol pre mladých Rómov „niečo“ urobiť. Tým niečím bol rómsky boxerský klub, v tom čase jediný svojho druhu na Slovensku.

Prečo práve rómsky klub?

Amigova odpoveď je jednoduchá.

„Lebo Rómovia boli odjakživa v Čechách a na Slovensku najlepší, špičkoví boxeri. Majú v sebe temperament a chcú ukázať, že sú lepší, aj keď sú menšinou.“

Dnes sa Amigo môže popýšiť nejedným úspechom, ktorý jeho zverenci dosiahli. V Box clube Rom Slovakia, ktorého je prezidentom, vyrástli počas šesťročnej existencie nielen majstri Slovenska, ale aj borci, ktorí sú úspešní na medzinárodnom poli. V súbojoch s maďarskými, českými, nemeckými, ale aj slovenskými nerómskymi boxermi odchádzajú z ringu takmer pravidelne ako víťazi.

Zatiaľ posledným úspechom bolo víťazstvo osemnásťročnej Martiny Cíchovej, ktorá porazila nedávno v Budapešti trojnásobnú majsterku Maďarska, profesionálnu boxerku, ktorá dovtedy suverénne vyhrávala doma i v zahraničí všetky zápasy. A vraj to nebolo iba také obyčajné víťazstvo.

„Martina ju rozsekala na nulu,“ hovorí hrdo tréner Michal Suchánek starší.

Rómsky klub? No a?!

V športovom areáli v bratislavskej Mierovej kolónii, kde má BC Rom Slovakia svoj hlavný stan, sa práve končí pravidelný tréning. Tréner Michal Suchánek dáva ešte v ringu posledné rady svojmu štrnásťročnému synovi, tiež Michalovi, ktorý je spolu s Martinou Cíchovou najúspešnejším boxerom klubu. Na svojom konte má štyri tituly majstra Slovenska, päťkrát vyhral Západoslovenský pohár a trikrát sa stal majstrom Bratislavy. Posledný úspech zaznamenal nedávno na turnaji v Taliansku, kde nielen zvíťazil vo svojej hmotnostnej kategórii, ale bol ocenený aj ako najtechnickejší boxer. Jeho doterajšia bilancia je obdivuhodná. Z päťdesiatich zápasov odchádzal z ringu 43 ráz ako víťaz a na majstrovstvách republiky ako jediný vyhral spôsobom K.O.

Jednému z najväčších talentov slovenského boxu, ako Michala označil prezident klubu, nie je veľmi do reči. Z tréningu dnes odchádza s čerstvou ranou pod ľavým okom.

„Trochu ma štrajchol,“ vysvetľuje.

Skutočnosť, že boxuje v rómskom klube, Michal nikdy nepociťoval ako handicap, a takisto vraj ako Róm nikdy nepociťoval žiadne ústrky.

„Keď boxujem, tak je jedno, či proti mne v ringu stojí Róm alebo Neróm. Súper ako súper, snažím sa vždy ísť naplno a vyhrať,“ odpovedá na otázku, či napríklad v súboji s „bielym“ nepociťuje silnejšiu motiváciu.

Vedľa stojaca Martina Cíchová sa iba usmieva. Nie je Rómka, ale je vraj rada, že môže boxovať práve za tento klub.

„No a?! Prečo by mi malo prekážať, že je to rómsky klub?“ nechápavo krúti hlavou.

Martina pričuchla k tomuto tvrdému chlapskému športu ako pätnásťročná. Najprv sa chodievala do Mierovej kolónie iba pozerať na tréningy a zápasy, zapáčilo sa jej tu, a tak sa začala boxu venovať.

„Nie, bitkárka som nikdy nebola,“ smeje sa, vzápätí však dodáva: „Pár faciek som už ale rozdala aj mimo ringu. Hoci box som ako sebaobranu zatiaľ, našťastie, nemusela nikdy použiť.“

Výsledky mladej blonďavej boxerky upútali čoskoro pozornosť a na obzore sa objavili viacerí lanári. Martina dostala ponuku prejsť medzi profesionálky. Z prestupu však zrejme nebude nič. Ako vraví tréner, nerád by ju z klubu pustil, a tak, kým sa u nás nezriadi ženská liga, bude Martina pôsobiť pravdepodobne ako rozhodkyňa.

Nerobíme rozdiely, u nás je každý vítaný

Michal Suchánek starší boxoval voľakedy ligu za Inter Bratislava. Neskôr sa stal trénerom a v čase, keď trénoval vojenskú telovýchovnú jednotu, prišiel za ním Amigo Sárközi s nápadom založiť rómsky boxerský klub.

„Požiadal ma, či by som nechcel trénovať mladých Rómov v ich vlastnom klube. Amiga poznám dlhé roky, pamätám si ho ako úspešného boxera, a keďže sa mi jeho nápad zapáčil, tak som ani dlho nerozmýšľal. Okrem toho som chcel vychovať dobrých boxerov aj z mojich troch synov, ktorí sú veľmi talentovaní.“

Za posledných šesť rokov sa klub pomaly rozrástol.

„Momentálne máme v klube asi dvadsať boxerov. Žiakov, dorastencov, aj mužov, Rómov, ale aj bielych,“ hovorí M. Suchánek.

„Akých bielych? Nerómov povedz,“ opravuje ho Amigo a tréner pokračuje: „Chcem povedať, že u nás nerobíme žiadne rozdiely a aj keď sme oficiálne rómsky boxerský klub, dvere sú tu otvorené pre každého. Nakoniec to nerobíme pre seba, ale pre tieto decká. Keď sa pozriete na Bratislavu, vidíte tie trosky. Ale toto sú všetko zdraví chalani.“

Pri športe, akým je box, sa nevdojak núka otázka, čo s chlapcami, ktorých jedinou motiváciou boxovať môže byť to, že sa tu naučia niekoho zmlátiť.

„Také niečo vylučujem,“ hovorí Michal Suchánek starší. „Ak by sem prišiel agresívny chalan, tak medzi ostatnými čoskoro zistí, že je iný. Zistí, že niečo vie, že športuje, a to ho zmení. Takže je to naopak. Za celý čas sa nestalo, že by niektorý z našich chlapcov, Róm alebo Neróm, niekoho na ulici zbil.“

Najstarším členom klubu je dnes trénerov syn Michal. V BC Rom si však veľa sľubujú aj od ďalších.

„Boxuje za nás dorastenecký majster republiky Patrik Kolárik, ktorý je technicky mimoriadne vyspelý. Nedávno sa nám vrátil z vojenčiny Vít Pukalovič. Tam síce neboxoval, takže sa do toho musí znovu dostať, ale myslím si, že to nebude veľký problém, je totiž veľmi talentovaný. Chceme, aby časom prešiel medzi profesionálov. Je to chlapec, ktorý dokáže tvrdo udrieť, a má šancu sa medzi nimi presadiť,“ hovorí Michal Suchánek st. Okrem klubu trénuje aj rómsku reprezentáciu, ktorá má tiež na svojom konte viaceré víťazné zápasy. Naposledy „vyprášili“ v ringu slovenskí Rómovia českých 10:2.

„Rómsky reprezentačný výber sme urobili kvôli tomu, aby sme dokázali, že v nás niečo je, že niečo vieme, a že Rómovia nie sú iba zlí, ako sa na nich často pozerá, ale že v tomto ťažkom športe sú špičkoví a dôstojne reprezentujú Slovensko,“ hovorí Amigo, ktorý spolu s trénerom Suchánkom verí, že niektorý z ich zverencov sa raz predstaví aj na olympijských hrách.

Rómska olympiáda bude pravidlom

Svoju malú olympiádu však už Rómovia absolvovali. Pod názvom Romiáda ju v júni tohto roku zorganizoval práve Štefan „Amigo“ Sárközi. V Mierovej kolónii a vo Štvrtku na Ostrove súťažilo v atletike, futbale, boxe a mnohých iných športoch vyše dvesto Rómov. „Práve na Romiáde sme porazili v boxe Čechov,“ zdôrazňuje hlavný organizátor, ktorý bol úspechom akcie taký nadšený, že sa rozhodol rómsku olympiádu usporadúvať pravidelne každé dva roky. „Chceme postupne prilákať nielen čo najviac rómskych športovcov, ale aj divákov. A prosím vás, ak môžete, tak tam napíšte, že nám pri organizácii Romiády veľmi pomohol predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár a naša akcia sa mu veľmi páčila. A ešte aj reprezentačný tréner slovenských boxerov pán Bučko. To je vynikajúci chlap. Trénuje nám niektorých chlapcov a ja mu zo srandy hovorím, že je náš vajda,“ uškŕňa sa Amigo. Jeho slová síce niekedy znejú ako samochvála, ale skutočnosť, že sa mu doslova na zelenej lúke podarilo vytvoriť klub, ktorý aj keď dennodenne naráža na ťažkosti s finančným a materiálnym zabezpečením funguje, mu nikto neodoprie. „V Istropolise boli vždy iba festivaly, výstavy, missky a koncerty. Nám sa podarilo vybaviť, že tam bol box. Porazili sme tam Maďarov, Čechov a Slovákov,“ hrdo hovorí bývalý majster Československa v boxe, ktorý už dnes pripravuje ďalší medzinárodný exhibičný zápas. Proti slovenským Rómom nastúpia buď Chorváti, alebo Nemci. Práve v súvislosti s Nemeckom spomína Štefan „Amigo“ Sárközi na príhodu, ktorá sa stala po ich zápase v Mníchove. „Keď sme vyhrali, prišli za nami naši krajania a hovorili nám ‘Dobrí ste, Slováci!‘. Rozumiete? Nepovedali Rómovia, ale Slováci! A to bolo pre nás ako pohladenie, pretože doma sa na nás Rómov mnohí pozerajú krivo. No a na druhej strane sa zase hovorí, že na Slovensku sú Rómovia diskriminovaní. Nemôžem tvrdiť, že niektorí nie sú, ale rozhodne nie je diskriminovaná väčšina Rómov, ako sa to niekedy prezentuje. Poznám sa s mnohými ľuďmi, vyše dvadsať rokov som robil na polícii, ale ja osobne som sa nikdy s diskrimináciou nestretol. Falošní a závistliví ľudia sú tak medzi Rómami ako aj Nerómami. Nebudeme však preto hádzať všetkých do jedného vreca.“

ANDREJ ŠIMONČIČ

FOTO SME – PAVOL MAJER a ARCHÍV Š. SÁRKÖZIHO