V susednej ČR existuje boxerský klub, ktorý združuje rómsku aj nerómsku mládež všetkých sociálnych skupín, už sedem rokov. Založil ho v Prahe na Žižkove Stanislav Tišer (na snímke), šesťnásobný majster republiky v boxe, ktorý boxoval súťažne dvadsaťpäť rokov.

Hovorí, že jeho cieľom je viesť mládež k športu, a tak ju uchrániť od drog, násilia a pouličnej kriminality.

„Športujú u nás ľudia zamestnaní, nezamestnaní, ale aj vyliečení narkomani. Vytvára sa tu atmosféra jednej veľkej rodiny, v ktorej sú si všetci rovní, aj napriek veľkým kultúrnym či iným rozdielom. Po sedemročnej práci sa nám podarilo desiatky mladých chlapcov a dievčat odvrátiť od negatívnych vplyvov len vďaka tomu, že našli veľa nových priateľov a vedomie, že niekam patria,“ hovorí S. Tišer.

Jeho zverenci získali vlani v zápasoch prvej ligy dve strieborné a tri bronzové medaily a klub celkové druhé miesto.

Stanislavovi Tišerovi udelil tento rok Český olympijský výbor Cenu fair play.

A ako sa dostal k boxu Stanislav Tišer?

Pochádza z Plzne, z desaťčlennej rodiny rómskeho muzikanta. V osemnástich rokoch sa presťahoval do Prahy, kde sa rýchlo prebojoval do československej boxerskej špičky. Box bol v tom čase medzi divákmi veľmi populárny a na nedeľné zápasy chodilo do Lucerny dve až tri tisíc divákov.

Z Tišera sa stala populárna osobnosť. Na reprezentačný dres si však musel počkať.

„Keď si mali vybrať medzi mnou a bielym chalanom, ktorého som pravidelne porážal, vybrali si jeho,“ spomína.

Vďaka svojmu úsiliu a podpore trénerov sa však nakoniec do reprezentácie dostal a vyhral niekoľko turnajov v zahraničí. V roku 1984 mal ísť na olympiádu do Los Angeles, ale vtedajšia ČSSR po vzore Sovietskeho zväzu hry bojkotovala.

Krátko na to sa Tišer dostal do konfliktu so zákonom. Pobil sa s vyhadzovačom, ktorý na diskotéku nechcel púšťať „čiernych“, a tak strávil pár mesiacov vo väzbe. Nakoniec dostal podmienku.

Profesionálnu kariéru zanechal na začiatku osemdesiatych rokov, ale ešte nedávno mal ponuky z profesionálneho ringu a vraj nad nimi rozmýšľal.