„Keď boli dve sondy Voyager v roku 1977 vypustené, nikdy by nám nenapadlo, že ich prístroje skonštruované pred 30 rokmi budú jedného dňa skúmať i najvzdialenejšie konce solárneho systému, povedal podľa agentúry AFP Louis Lanzerotti, expert na solárne vetry a jeden z odborníkov programu Voyager.
Voyager-1 je najvzdialenejšou sondou, ktorá ešte vysiela údaje z oblasti, kde už Slnko stráca svoj vplyv. Podobné dobrodružstvo čaká aj na sondy Voyager-2, Pioneer-10 a Pioneer-11.
Práve tam sa elektrické častice vyvrhované Slnkom a známe pod názvom slnečný vietor stretávajú s plynmi a ionizovaným prachom z vonkajšieho vesmíru, čo vyvoláva rázové vlny.
Existenciu týchto vĺn vedci predpokladali, a k záveru, že sondy dospeli do ich oblasti, ich viedlo vyhodnotenie údajov dodaných detektorom nízkoenergetických častíc z Voyageru za posledných šesť mesiacov.
Voyager-1 má dosť energie, aby dokázal vysielať vedecké údaje až do roku 2020. I potom poletí Mliečnou dráhou, a pre prípad, že by sa niekedy stretol s mimozemskou civilizáciou, nesie na palube pozlátenú 18-centimetrovú doštičku so záznamom zvukov a obrazov, ktoré charakterizujú život na Zemi.
Mimozemšťania si tak budú môcť vypočuť pozdravy v 55 pozemských jazykoch alebo sa pohrúžiť do počúvania hudobných diel Mozarta či bluesmana Willieho Johnsona. (čtk)
