Kompostovisko založíme na ľahko prístupnom, ale nie veľmi viditeľnom mieste.
FOTO – JÁN PAVLOVKIN
Hovoríme s RNDr. Jánom Pavlovkinom, PhD., z Botanického ústavu SAVJeseň je ako stvorená na zakladanie kompostoviska. V záhradkách sú rastlinné zvyšky, zeleninové vňate a opadané lístie, ktoré treba odstrániť. To všetko sú suroviny vhodné na prípravu kompostu.
Aké miesto v záhradke vyberáme pre kompostovisko?
„Polohu kompostoviska si treba dobre premyslieť. Je výhodné, keď je poruke, ale na druhej strane nemá byť na viditeľnom mieste. Umiestnime ho preto v kúte záhrady na primeranej ploche. Počítať treba s tým, že pri zakladaní a rozvážaní kompostu budeme manipulovať s fúrikom a lopatou. Kompostovisko nemá byť vystavené priamemu slnku, lebo materiál by rýchlo vyschol a bez vlhkosti by sa rozkladný proces zastavil. Základom kompostovania je hrobľa. Ešte pred navrstvením prvého materiálu je vhodné vystlať dno kompostoviska 10- až 15-centimetrovou vrstvou rašeliny, aby sa v nej zachytili cenné látky vznikajúce pri kompostovaní a nesplavovali sa do pôdy.“
Čo všetko do kompostu patrí?
„Do kompostu môžeme dávať rôzny organický materiál – od pokosenej trávy, listov zo stromov a krov, tenkých podrvených alebo posekaných konárikov, zvyšky zeleniny, buriny ešte pred dozretím semien, zemiakové šupky, ako aj šupky južného ovocia či škrupiny z vajec. Podmienkou je, aby bol materiál zdravý. Kompost skvalitníme tiež pridaním dreveného popola. Vrstvu popola dávame do kompostu založeného v lete alebo na jeseň predchádzajúceho roku, keď ešte prebieha intenzívne tlenie. Rovnako sa používajú aj sadze.“
Kompost treba aj ošetrovať a chrániť pred pôvodcami ochorení rastlín.
„Kompostová zemina je hodnotná iba vtedy, keď sa o ňu počas celého roka správne staráme. Súčasťou tejto starostlivosti je napríklad vápnenie kompostového materiálu (nie je vhodné pri príprave „dážďovkového“ kompostu), čím potláčame rozšírenie choroboplodných zárodkov a škodcov. Kompost treba aj prehadzovať, najlepšie v júli, v októbri a v januári. V lete musíme zachovávať jeho dostatočnú vlhkosť. Pri vhodných podmienkach stúpne teplota v komposte až na 75 stupňov C. Pri teplote nad 50 stupňov C sa zničí väčšina semien burín, škodcov i zárodkov chorôb. Na rýchle tlenie potrebujú baktérie veľa uhlíka, ktorý sa nachádza najmä v drevnatých častiach rastlín a v slame. Dusík je predovšetkým v zelených častiach rastlín.“
Ako dlho musí kompost zrieť?
„Kedysi ho záhradníci nechávali stáť dva až tri roky. Dnes väčšina vie, že dobre založený kompost je už po niekoľkých mesiacoch vhodný na použitie. Najlepšia metóda na zistenie zrelosti kompostu je test klíčivosti žeruchy alebo fazule: Plytkú misku naplníme kompostom a navlhčíme ho. Navrch dáme semienka, pritlačíme ich a zakryjeme priesvitnou fóliou. Ak po troch-štyroch dňoch väčšina semien vyklíči, kompost neobsahuje látky škodlivé pre rast rastlín. Zelené klíčne listy svedčia o vyzretom komposte, žlté alebo hnedé o surovom humuse.“
Kedy aplikujeme kompost do pôdy a v akých dávkach?
„Hotovú kompostovú zeminu môžeme v januári v mrazivom počasí alebo skoro na jar rozhodiť na pôdu, ktorú sme zrýľovali na jeseň. So zapracovaním kompostu do pôdy počkáme, kým v hrubej brázde nepremrzne natoľko, že sa po nej bude dať chodiť. Kompostovú zeminu nikdy nezapracovávame do pôdy v jeseni. Pred rozhodením ju nepreosievame príliš najemno. Kvalitný kompost je hnojivo, ktoré treba dávkovať s rozvahou tak ako každé iné. Pri hlbšom zapracovaní pôdy a jej príprave pre založenie nového záhona alebo trávnika môžeme použiť až 30 litrov kompostu na meter štvorcový. Pôda používaná do jám pri výsadbe drevín môže obsahovať až 30 percent kompostu. Na plochy s výsadbou aplikujeme ročne 5 až 10 litrov kompostu na štvorcový meter, čo zodpovedá vrstve 0,5 až 1 centimeter.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
