Kniha amerického molekulárneho biológa Roberta A. Weinberga je vzrušujúcou sondou do života buniek nášho tela, ktorých počet presahuje počet hviezd v galaxii. Autor objasňuje, prečo v určitej fáze vývoja v jednej jedinej bunke začnú zlyhávať mechanizmy zabezpečujúce jej normálny život, programované delenie a v prípade poškodenia základných funkcií aj programovanú smrť.
Ozaj, prečo sa bunka zrazu rozhodne, že prestane rešpektovať signály, ktoré vysielajú iné bunky, začne sa správať egoisticky a zatúži po rýchlom a nekontrolovanom množení? Weinbergova odpoveď znie: Nastala chyba v jej genetickom programe.
Rozmnožovanie je pre každý živý a nezávislý organizmus (teda aj pre bunku) v princípe dobrá vec. Nie však vtedy, ak prebieha prirýchlo a ak nie je v záujme celku. Na konci nekontrolovaného množenia väčšinou striehne smrť organizmu, v ktorom sa zrodila aj táto neposlušná, odrodilá bunka. Bunka, ktorá sa chcela stať nesmrteľnou, tak paradoxne zahubí aj samu seba.
Rakovina teda nie je deus ex machina, niečo, čo by nás ohrozovalo zvonku; rakovina sa skrýva v našich génoch a striehne na príležitosť. Tento pohľad je už dnes koniec koncov všeobecne prijímaný. To, že zárodky zákernej choroby v sebe nosíme už od narodenia, nie je radostné zistenie a Weinberg to nezastiera.
Na druhej strane však jeho podrobný opis zlyhania jednej bunky ukazuje, koľko ochranných mechanizmov zdravá bunka má a aký veľký, často neprekonateľný problém pre bunkového renegáta je túto dômyselnú obranu prelomiť. Ak sa človek nenarodí so závažnou genetickou poruchou, väčšinou na vznik choroby musí nastať viacero štatisticky málo pravdepodobných udalostí.
Záleží na genetickej výbave každého z nás, na životnom štýle, na množstve karcinogénov vo vzduchu, ktorý dýchame, a na strave, ktorú jeme. Zatiaľ čo pri bežnej potrave nie je vôbec jednoznačné, aké účinky môže mať na vznik choroby, fajčenie už dávno stojí mimo akejkoľvek diskusie.
Každý fajčiar si dobrovoľne niekoľkonásobne zvyšuje riziko poškodenia genetickej výbavy buniek v najrôznejších častiach tela, čo Weinberg dokumentuje na niekoľkých „trilerových“ prípadoch z praxe.
Autor prednáša na jednej z najprestížnejších svetových vedeckých inštitúcií Massachusettskom technickom inštitúte. Cítiť to na jeho vybrúsenom štýle, s pomocou ktorého rieši odvekú dilemu popularizátora vedy: neuraziť experta a neodradiť laika. Jeho kniha osloví každého, kto sa chce dozvedieť viac o jednom z mnohých príbehov modernej vedy, na začiatku ktorého bolo rozlúštenie štruktúry DNA, a koniec ktorého je zatiaľ v nedohľadne. Napriek tomu však čiastkové, ale zato výrazné výsledky vedeckého výskumu už pomohli zachrániť milióny ľudských životov.
Robert A. Weinberg, sám jeden z popredných účastníkov tohto diania, netají, že výsledky molekulárnej biológie konca 20. storočia budú čoskoro iba „historickými kuriozitami“. Ako správny vedec je však hrdý na to, že žije v období „veľkého vzrušenia z nových objavov“. Toto obdobie opísal naozaj obdivuhodne.