Duane Michals si dnes v Redute prevezme titul Doctor Honoris Causa na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
„Neuveriteľné, ako toto mesto ožilo. Máte tu krásne reštaurácie, plno nových obchodov.“ Americký fotograf so slovenskými koreňmi DUANE MICHALS (1932) prišiel do Bratislavy po desiatich rokoch. Jeho oči pôsobia pohľadom smutného klauna, no keď vo vzduchu zaiskrí jeho humor, tvár sa mu mení a nálada sa prudko uvoľňuje.
Duane Michals má za sebou štyridsať rokov fotografovania, ktoré ho vyniesli na výslnie svetovej fotografie. O svojich fotografiách hovorí, že sú to obrázky jeho života. „Rozhodne nechcú byť posolstvom,“ povedal pre SME. „Som nadchnutý životom a toto nadšenie zobrazujem pocitmi.“ Michalsove fotografické pocity sú sprístupnené v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci ako udalosť Mesiaca fotografie.
Odhaľovať neviditeľné
Podľa Michalsa je väčšina súčasných fotografií nudných. Veľa fotografov vraj fotí len to, čo vidí. „Sú len strnulými divákmi, ktorí mechanicky stláčajú spúšť,“ hovorí, „ale to je pre mňa úzky záber. Radšej hľadám realitu, vrátane snov, túžob, smútku, radosti. Rád sa prirovnávam k autorovi krátkych poviedok, v ktorých sa objavuje moja predstavivosť.“
Obrazový poviedkar ide ďalej. Myšlienky vyjadruje aj textami pod snímkami. Sú to poetické vety odkrývajúce ďalší zmysel fotografie. „Nie je to vysvetlenie, len sa tak snažím odhaľovať neviditeľné.“
Duane Michals nie je fotografom momentu, pretože „život je sériou momentov“. Nemapuje horúcu prítomnosť, lebo nič netreba unáhliť. Načo. Vedie ho taoistické učenie, že všetko plynie. Nápady si ukladá v hlave a až keď majú správnu kompozíciu, dostávajú sa na fotografický papier.
Dobrodružstvo na začiatku
Michalsovi starí rodičia pochádzajú z východného Slovenska. Usadili sa v Pensylvánii v McKeesporte neďaleko Pittsburghu. Na mieste, kde vyrastal aj Andy Warhol. S ním sa však stretol až neskôr v New Yorku, keď už bol známym fotografom a Warhol popartovou hviezdou. Michals ho vtedy aj portrétoval. Tento portrét sa skladá z troch obrázkov. Na prvom je „normálny“ Andy, na druhom je už posunutý a na treťom už len rozmazaný. Aj portrét známeho amerického maliara Willema de Kooninga je netradičný. Odfotil ho odzadu pri plátne. „Veď každá časť človeka je súčasťou jeho osoby.“
Ešte predtým však zažil dobrodružstvo. V New Yorku pracoval ako grafický dizajnér v časopise Life. Dostal príležitosť vycestovať do Ruska. Bol to rok 1958, studená vojna. Práve zážitky z Ruska ho zmenili. Aj on chcel prinášať príbehy ľudí. Vtedy sa rozhodol, že bude fotografom.
Svet je dobré miesto
Rád sa púšťa do vecí, ktoré predtým nikdy nerobil. Objavuje nové oblasti a s obľubou robí naraz viac vecí: detskú knihu, ilustruje básnickú knihu Walta Whitmana, prináša drobné príbehy z reštaurácií, jeden z jeho projektov dokonca súvisel s kvantovou fyzikou. „Neviem pochopiť takého Avedona. Skvelý fotograf, ale v podstate robí stále to isté. To by ma nebavilo.“
Duane Michals je presvedčený, že fotografie nemôžu zmeniť svet, ale môžu sa dotknúť človeka. Môžu ho dojať, vyvolať radosť, či smútok. „Mojou filozofiou je, že robím také fotografie, ktoré by mali vyjadrovať moju predstavu sveta. A ja chcem, aby svet bol dobrým miestom.“
ĽUDO PETRÁNSKY
