Úradné ceny poľnohospodárskej pôdy slúžia ako podklad najmä pri reštitúciách, dedičskom konaní, stanovení výšky odvodov za záber pôdy a stanovení výšky nájomného. Slúžia aj ako orientačné ceny pri rokovaní o kúpe a predaji na trhu s pôdou.
Trh s poľnohospodárskymi pozemkami má svoje zvláštnosti, lebo pôda je v každej krajine zdrojom jej bohatstva. Preto ju štát chráni zákonmi a ekonomickými opatreniami pred znehodnotením. Trh s pôdou teda štát reguluje aj vtedy, keď v ňom funguje normálna trhová ekonomika.
Problém slovenského trhu s pôdou je zatiaľ najmä v nejasnosti vlastníckych vzťahov. Pôdu, ktorá je však jasne zdokumentovaná a jej majiteľmi sú právnické a fyzické osoby, však možno už dnes kupovať a predávať.
To zatiaľ neplatí pre pôdu, ktorej majetkom je štát.
Na to, aby sa slovenský trh s pôdou mohol vyrovnať trhu Európskej únie, musí Slovensko uvoľniť informácie pre verejnosť a začať štatisticky sledovať kúpu a predaj nehnuteľností a pôdy. Dnes sa pracuje na tom, aby sa začala pravidelne vyhodnocovať trhová cena pôdy v rôznych častiach krajiny.
Kúpiť či radšej prenajať poľnohospodársku pôdu?
Záujemcovia o kúpu alebo predaj pôdy sa môžu informovať o cenách pozemku na príslušnom katastrálnom úrade a na Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave.
„Máme databázu o pôdnom fonde, vieme, aké sú výmery, vieme povedať aj to, akú bonitu má pôda v rôznych častiach krajiny,“ hovorí Štefan Buday z ústavu.
Základnou právnou normou na oceňovanie pozemkov je vyhláška ministerstva financií.
O kvalite a bonite pôdy podáva informáciu Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Tieto informácie sú dôležité aj pri kúpe či predaji pôdy.
Odborníci odporúčajú tým, ktorí by sa chceli venovať poľnohospodárstvu, aby si pozemok radšej prenajímali ako kupovali. „Keďže v súčasnosti výkonnosť poľnohospodárstva nestačí na splácanie rôznych úverov, a to aj pre výšku úrokových sadzieb určených bankami, je lepší prenájom ako kúpa pôdy,“ zdôraznil Buday.
Dnes sa zmena majiteľov pôdy deje najčastejšie v súvislosti s dedičským konaním, často však aj zo špekulatívnych dôvodov. Minimálne sa pôda predáva či kupuje v samotnom poľnohospodárstve. Nie je o to záujem najmä preto, lebo farmári na to nemajú peniaze a banky neprijímajú pôdu ako záruku na úver.
Na čo si dávať pozor pri kúpe pôdy:
* presvedčiť sa na katastrálnom úrade prostredníctvom listu vlastníctva, že pôda patrí skutočne predávajúcemu,
* uzatvoriť kúpno-predajnú zmluvu pred notárom,
* prihlásiť zmenu vlastníctva pôdy na príslušnom katastrálnom úrade.
Ako sa vyráta daň z ornej pôdy
Základ dane z ornej pôdy sa počíta z ceny pôdy podľa vyhlášky ministerstva financií.
Zákon o dani z nehnuteľností určuje, že základom dane z pozemkov z ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a trvalých trávnych porastov je cena pôdy bez porastov. Vyráta sa vynásobením počtom m2 krát cena za 1 m2.
Základ dane z pozemkov z ornej pôdy môže byť vypočítaný aj podľa priemernej ceny pôdy vypočítanej pre jednotlivé obce.
Priemerná cena pôdy pri výpočte základu dane sa nemôže použiť, ak daňovník preukáže ocenenie pôdneho fondu v územnom obvode správcu dane dokladom od Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, ktorý potvrdzuje príslušný okresný úrad.
Ako to vyzerá so slovenskou pôdou:
* na Slovensku je asi 2,5 milióna hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy,
* nedostatočné hnojenie spôsobuje znižovanie bonity pôdy,
* nedostatok organických hnojív v pôde dosahuje 40 až 50 percent a minerálnych hnojív okolo 40 percent,
* okolo 450-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je vystavených vplyvu kyslých dažďov, ktoré znižujú úrodnosť týchto pôd,
* vyše 150-tisíc hektárov pôdy je znečistených najmä ťažkými kovmi,
* vyše 1,2 milióna hektárov pôdy je v rôznej miere postihnutých veternou a vodnou eróziou.