Starosta Vojtech Gálffy (vpravo) a jeden z vlastníkov pozemkov Bartolomej Szakács sa spravodlivosti nevedia dovolať. Naše pozemky siahajú až k rieke Hornád, vysvetľuje starosta.
V hraničnej obci Milhosť neďaleko Košíc majú rybári raj. Čistá voda v bývalom štrkovisku je domovom sumcov, kaprov, šťúk, hniezdiskom vodných vtákov. Začiatkom júla sa 19-ročnému Jankovi Haringovi z Košíc podarilo uloviť 176-centimetrového sumca. Ryba vážila 37 kilogramov.
„Každý má z jazera úžitok, len my nie. Platilo to v minulom režime, platí aj teraz. Je to nespravodlivé. Cítime krivdu. Neviem, či ju niekedy niekto napraví,“ mávne rukou dôchodca Bartolomej Szakács.
Voda či pozemky?
Kameňom úrazu je štrk a samotná vodná plocha. Rozprestiera sa na súkromných a obecných pozemkoch. A hoci sa ťažba štrku začala pred 35 rokmi, majetkovoprávne vzťahy sú doteraz nevyjasnené.
„Podľa listov vlastníctva sme vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Kedysi tam boli polia, lúky, pasienky. Teraz je tam vodná plocha. Tá patrí podľa vodného zákona štátu. Ťažobná spoločnosť odmieta akékoľvek vyrovnanie, nemá záujem pozemky ani vykúpiť, ani vziať do prenájmu,“ vysvetľuje dôchodca Bartolomej Szakács, zástupca pôvodných vlastníkov sporných pozemkov.
Vzťah k pôde nikto nespochybnil
Ťažbu štrkopieskov začal v Milhosti v roku 1968 štátny podnik Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Spišská Nová Ves. „Pôdu malo vtedy v užívaní roľnícke družstvo, kameňolomy mu platili za prenájom,“ hovorí pán Szakács. Po revolúcii ťažbu obnovila súkromná firma. Tá sa už svojimi záväzkami voči pôvodným vlastníkom či finančným vyrovnaním vôbec nezaoberala.
Po roku 1992 na základe reštitučného zákona požiadali vlastníci o vrátenie pôdy. Z pozemkového úradu dostali zaujímavú odpoveď. „Vraj nám nemôžu vrátiť pôdu, lebo firma, ktorá na našich pozemkoch ťažila, nemá vyvlastňovacie rozhodnutie. Inak povedané – role nám štát nevyvlastnil, nemá nám teda čo vracať. Ale že sa problémom budú zaoberať.“
Ďalšia súkromná spoločnosť Stone, zaoberajúca sa výrobou stavebných hmôt, bola ochotná podpísať s majiteľmi pôdy nájomnú zmluvu. Pre malú obec to znamenalo počas ôsmich rokov ročný príjem 500-tisíc korún, na svoje si prišli aj súkromní majitelia.
Po ôsmich rokoch firmu predali. Nový majiteľ nechcel o žiadnej nájomnej zmluve ani počuť. Vraj o žiadnych pozemkoch nemôže byť reč. Podľa neho je to vodná plocha, na ktorú sa vzťahuje zákon o vodách. Pôvodní vlastníci teda vraj nemajú nárok.
Súd rozhodol v prospech vlastníkov
„V katastri sú pozemky dodnes zapísané ako poľnohospodárska pôda. Ťažobný priestor, či už zaplavený, alebo nie, je na našich pozemkoch,“ hovorí Bartolomej Szakács. A slová potvrdzuje originálom listu vlastníctva.
Šesťdesiat vlastníkov i obec sa márne pokúšali dovolať pravdy. Dohromady 45 hektárov pozemkov je pod vodnou plochou, ďalších takmer 120 hektárov v okolí štrkoviska ťažobné firmy zdevastovali. Neďaleko nádrže je mohutná pyramída kvalitnej ornice. Ťažobná spoločnosť mala pozemky rekultivovať. Nestalo sa.
Bartolomej Szakács sa obrátil na súd. Ten dvakrát rozhodol v jeho prospech. Nová súkromná spoločnosť Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., ktorá chce v Milhosti ťažiť, je ochotná platiť za prenájom. „Nie je to ešte uzavreté. Oni nám chcú platiť za prenájom plavebnej dráhy. Darmo vysvetľujeme, že my nie sme vlastníkmi žiadnej plavebnej dráhy! My tam máme svoje role, ornú pôdu!“ hovorí starý pán, evidentne unavený z bludného kruhu.
Reštitučný zákon s takýmto prípadom neráta. Je to, žiaľ, v neprospech majiteľov, ktorých vlastnícky vzťah k pozemkom je neodškriepiteľný,“ hovorí vedúca odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu Košice – okolie Mária Sopková. Podľa jej názoru vôbec nie ojedinelý prípad by mohla riešiť len novela zákona.
Boj nevzdávajú
Obyvatelia Milhosti sa nechcú svojich práv vzdať. „Budeme naďalej bojovať. Ale čo máme robiť? Zabrániť firme v ťažbe? Ohradiť svoje pozemky? Nedovoliť im vstúpiť na vodnú plochu? Možno nám neostane nič iné, len siahnuť aj po takýchto zbraniach,“ hovorí Bartolomej Szakács.
Starosta obce Vojtech Gálffy má so štrkoviskom odvážne plány. „Máme najčistejšiu vodu v okolí. Sú tu ideálne podmienky na letnú rekreáciu, vodné športy, rybárčenie, aktívny oddych. Chceli by sme najskôr získať peniaze na vybudovanie kanalizácie. Bol by som nerád, keby sme dopadli ako v Čani, kde splašky úplne znehodnotili vodu v štrkovisku. Chceli by sme na projekt získať peniaze z eurofondov. Myslíte si, že nám za týchto okolností niekto niečo dá?“
MIKULÁŠ JESENSKÝ
FOTO PRE SME – RÓBERT SÁNDOR
