Napriek nesporným pozitívam však život v škole prináša i negatíva.

Chybné držanie tela má 60 percent detí

Lekári upozorňujú na to, že stúpa počet detí oslobodených od telesnej výchovy. Problémy s chybným držaním tela má takmer 60 percent žiakov. Spôsobuje ich najmä dlhé statické sedenie a veľká záťaž na chrbticu v podobe preplnenej aktovky.

„Ročne presedíme v priemere viac ako tritisíc hodín. Väčšinou nesprávne, staticky opretí o operadlo. Výsledkom sú bolesti chrbtice, ktorými trpí až osemdesiat percent populácie,“ povedal pre SME ortopéd a rehabilitačný lekár Július Kazimír z Liečebného štúdia Neoprot. „Čo sa týka školy, prvým zlomom býva prechod zo škôlky, kde majú deti ešte relatívne dostatok pohybu, do školy, kde musia náhle staticky sedieť päť až šesť hodín denne. Dve-tri hodiny telesnej výchovy týždenne zďaleka nestačia, aby to deťom nejako pomohlo.“

Lekárka z Detského rehabilitačného strediska v Bratislave MUDr. Zuzana Banghová hovorí, že „dnes je chybných držaní tela tak veľa, že niektorí lekári ich berú skoro ako normálny stav“.

Podľa nej je škola len jednou z mnohých príčin. „Chybné držanie sa rozvíja už od útleho detstva.“

Ďalším zdravotným rizikom je i spolužitie v kolektíve: ak do triedy príde čo len jeden chorý žiak, môže nakaziť i celú triedu – a chrípkové prázdniny sú na svete.

Ako SME potvrdili v Štátnom zdravotnom ústave Slovenskej republiky, „ucelený prieskum o všeobecnom zdravotnom stave detí neexistuje, i keď sa s ním do budúcnosti počíta“.

Veľká je i psychická záťaž, ktorú v škole zažívajú

Psychické stresy, ktoré deti v škole zažívajú, sú dobre známe – strach pred skúškou či zlou známkou zažívajú každý deň, rodičia i učitelia by od nich chceli len dobré známky (bez ohľadu na to, či na to majú, alebo nie), deti sa medzi sebou šikanujú.

„Najväčší problém vidím v učebných osnovách,“ myslí si školská špeciálna pedagogička Eva Klepochová. „Sú také prehustené, že deti nie sú schopné zapamätať si všetko, čo sa od nich žiada – a to ani tie deti, ktoré sú intelektovo v norme. Zabudli sme na to, že základná škola by mala byť základom, ničím iným.“

Na deti môže vplývať aj zlý psychický stav učiteľov. Väčšina z nich je stresovaná, ťažko nesie svoje sociálne postavenie i spoločenský status, ku koncu roka majú pocit vyhorenia. Mnohí z nich potom nemajú čas alebo chuť venovať sa problémom detí.

„Čoraz viac detí má poruchy učenia. Tu nejde o intelekt, ten majú v poriadku. Napriek tomu sa však nevedia naučiť čítať, písať či počítať. Ak učiteľ včas nezistí, že ide o poruchu, môže sa dieťaťu ublížiť. V minulom i tomto školskom roku sme pomohli žiakom, ktorí prišli z iných škôl z dôvodu neúspechu vo vyučovaní, neprospievania alebo zlých vzťahov učiteľ, žiak, rodič. Pomáhame týmto deťom, práca nie je ľahká, ale výsledky sú pozitívne. Tu podčiarkujem potrebu školského psychológa, špeciálneho pedagóga a učiteľa, ktorí s takýmto dieťaťom chcú pracovať vo vyučovaní,“ hovorí Klepochová.

O tom, že deti v škole naozaj zažívajú veľké stresy svedčí i fakt, že práve školy sú na prvom mieste v rebríčku anonymných telefonátov o uložení bomby v budove.

Riešením môže byť aj učenie doma

Aj z týchto dôvodov by bolo mnoho rodičov za to, aby mohli svoje deti učiť doma. V Čechách sa to dá už od 1. septembra 1998.

„Nejde o experiment škôl alebo rodičov. Ministerstvo iba vyhovelo žiadosti Spoločnosti priateľov domácej školy spôsobom, ktorý mu umožňuje školský zákon,“ povedali SME na ministerstve školstva v Prahe. „Nejde ani o absolútne právo rodičov.“

V minulom školskom roku absolvovalo domáce vzdelávanie približne 300 detí na troch školách, v tomto školskom roku sa tento spôsob overuje už na štyroch školách. Žiaci dochádzajú do škôl len na preskúšanie. Ukázalo sa, že tí, ktorí prichádzajú pravidelnejšie, majú ku škole a k učiteľom lepší a otvorenejší vzťah. Rodičia sú spokojní a ministerstvo školstva tiež.

U nás sa o možnosti domácej výučby uvažuje, zatiaľ nebola schválená. SOŇA REBROVÁ