. Problémy sa môžu riešiť hneď na mieste, neodkladajú sa do najbližšej návštevy psychológa. Takto deťom pomôžeme oveľa viac.“

Najviac stresov je z nepochopenia

„Najväčšie stresy, ktoré dieťa zažíva, pramenia z nepochopenia jeho osobnosti, potrieb, emócií,“ hovorí. „Veľmi dôležitú úlohu pri tom zohráva učiteľ. Sú takí, ktorí si len odučia, čo majú, a iní, ku ktorým dieťa podíde a povie: moji rodičia sa rozvádzajú, je mi z toho smutno. Ak si učiteľ dokáže takto získať dôveru dieťaťa, ak ho dokáže akceptovať ako svojho partnera, je to vynikajúce.“

Podľa nej sa so stresmi deti v škole stretávajú každý deň. „Stresom je už samotné zvonenie! Skúste sa postaviť pod zvonček, keď zazvoní, ako vás to preberie. O humanizácii škôl možno len hovoriť. Pre učiteľov je na prvom mieste kvantita informácií, lebo je to predpísané v učebných osnovách. Aby deti mali v škole menej stresov, musel by sa zmeniť celý vzdelávací systém.“

Niekedy stačí málo

Daniela Bolgáčová si myslí, že stresy detí priamo závisia od vôle či nevôle učiteľa. Ak chápe, že nie je v detských silách naučiť sa toľko, koľko je predpísané, a nepotrestá ho za to zlou známkou.

„Mali sme tu chlapca, ktorý bol vždy, keď ho vyvolali, v obrovskom strese. Vedel, že musí byť úspešný, lebo to jeho rodičia očakávajú, a tak sa vystresoval, že nevedel odpovedať. Raz písali nejakú úlohu, a on odovzdal prázdny hárok. Učiteľka sa ma prišla opýtať, čo má robiť, tak som jej povedala – nuž, asi si ešte na novej škole nezvykol. Nechajte ho tak a keď vám zajtra tú úlohu prinesie, päťku mu odpustite. A jemu spadol kameň zo srdca a na druhý deň úlohu priniesol. Stačí málo, aby deti boli šťastné. Len treba nájsť správnu cestu.“

Veľmi záleží na rodine

Dieťa v škole stresujú známky, skúšky, písomky, a hoci niektorí učitelia sa už prikláňajú k slovnému hodnoteniu, nie je ich zatiaľ až tak veľa, aby to pomohlo k celkovej zmene klímy na školách.

Významnou mierou sa na stresoch detí podieľajú i podmienky, aké majú doma, v rodine.

„Rozdeľujem rodiny na štyri typy – prvá je normálna, kompletná rodina. Potom nekompletná, máme tu rozvedených rodičov aj vdovcov a vdovy. Potom sú rodiny, kde majú deti oboch rodičov podnikateľov, ktoré síce majú všetky hmotné statky, ale nie lásku. Raz jeden žiak doslova vykúpil celý bufet – jeho matka nemala čas dať mu raňajky, tak mu dala tisícku, nech si niečo kúpi. A on kúpil pre celú triedu džúsy a keksy. No a napokon sú tu deti zo sociálne slabších rodín, ktoré ostatným doslova závidia aj chlebík na desiatu. A to všetko sa priamo podieľa na stresoch, ktoré dieťa zažíva doma i v škole,“ dodáva psychologička Bolgáčová.

SOŇA REBROVÁ