„Ideš! Bude to rekord!“ kričia dievčatá na spolužiačku, ktorá sa chytila priečky a pritiahla telo do zdvihu – vydržala v takejto polohe 45 sekúnd. „To je krásny výkon,“ hovorí telocvikárka. „Norma je okolo 14 sekúnd.“

„Ja to nedokážem,“ usmieva sa ďalšia – pritiahne sa a vzápätí je na zemi. „Nevadí. Uvidíš, že o pol roka to bude lepšie,“ povzbudzuje ju učiteľka. Potom si dievčatá uvoľnia svaly a hodina sa končí šprintmi.

Dvojky sa dávajú za lenivosť

Na otázku, ako sa vlastne odrážajú tabuľkové normy v známkach z telocviku, Hellebrandtová hovorí: „Stupnica slúži najmä na to, aby deti mali pred sebou nejaký cieľ. Keby sme ich poslali behať len tak, budú sa iba blázniť. Aj tak dávame z telocviku väčšinou jednotky. Dvojky len vo výnimočných prípadoch, a hlavne za lenivosť.“ Podľa slov telocvikárky majú študenti telocvik radi. Vítajú ho ako možnosť pretiahnuť si kostru po dlhých hodinách sedenia – vraj by mohol byť aj každý deň. Podľa mnohých učiteľov telocviku aj rehabilitačných pracovníkov sú však deti stále pohodlnejšie a majú stále viac zdravotných problémov.

Zdravotný stav Slovákov je nepriaznivý

Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v bratislavskej populácii vo veku 18 – 25 rokov zaznamenali mierny vzostup invalidít (zatiaľ čo v roku 1992 bolo invalidných dôchodkov z mladosti 172, v roku 1998 už 220).

Zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky je v porovnaní s rozvinutými štátmi Európy nepriaznivý. Zisťuje sa kratšia dĺžka života u mužov i žien, zvyšuje sa počet ochorení srdca a ciev, nádorových ochorení, neustále pribúdajú alergie, choroby dýchacích ciest, pohybového aparátu… Štúdie zamerané na sledovanie zdravotného stavu detskej populácie dokázali, že detský organizmus je vnímavejší a pohotovejšie reaguje na vplyvy vonkajšieho prostredia než organizmus dospelých. Znečistené ovzdušie napríklad výrazne vplýva na somatický vývoj, osifikáciu kostí, obranyschopnosť organizmu a podobne.

Rešpektovať fyzické danosti

Odborníci sa zhodujú v tom, že vyváženú telesnú aktivitu pri zvyšujúcej sa psychickej aj fyzickej záťaži potrebujú deti ako soľ. Všetko však ako obyčajne závisí od citlivého prístupu telocvikára. Keď učiteľ spraví z hodiny telocviku strašiaka pre deti s horšou fyzickou kondíciou, nikomu tým nepomôže. „Učitelia by mali rešpektovať fyzické danosti detí,“ hovorí rehabilitačná sestra. „Mohli by ich napríklad rozdeliť na skupinky a pracovať s nimi podľa toho, na čo majú.“

Pani Hellebrandtová naopak hovorí: „My nechceme urobiť z telocviku nejakého strašiaka. Ide mám hlavne o to, aby sa deti uvoľnili a aby sa zlepšila ich kondícia.“

Mnohé deti k nej prídu na prvú hodinu v nie najlepšom stave – niektoré sa počas celej základnej školy nedostali ďalej ako k loptovým hrám. Neposilňovali, nepoznali gymnastiku, vedia trošku behať a hádzať loptou. Výsledkom je, že majú slabé brušné svaly, problémy s chrbticou a mnohé ďalšie nedostatky.

V móde sú atraktívne športy

Aj lekári hovoria, že deti (aj rodičia) sa stále viac orientujú na atraktívne športy, ktoré nie sú vždy najvhodnejšie pre zdravý vývoj detí. Vyčítajú tiež školám, že ponuka mimoškolskej činnosti zameranej na šport a pohyb vôbec sa veľmi zúžila. Je však otázkou, ako a z čoho majú školy všetky potreby detí zabezpečiť. (gal)