Dávno sa hovorí, že škola je základ života. Preto by vyučovanie malo reagovať na reálne každodenné problémy. Tak by škola deti na život skutočne pripravovala – bola by to zdravá škola. O tom, čo pojem Zdravá škola u nás znamená, sa zhovárame s PhDr. ADRIANOU VIGEROVOU z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.
„Pojem zdravie zahŕňa jednak sociálne a psychické zručnosti, ktoré spoluvytvárajú duševnú pohodu dieťaťa v škole a jednak samotné zdravotné zručnosti. Do programu Zdravá škola sa môže zapojiť ktorákoľvek škola na Slovensku, keď si vypracuje individuálny projekt, v ktorom sa venuje nejakej priorite z oblasti zdravia – napríklad environmentálnej výchove, sociálnym zručnostiam a podobne.“
Každá škola je špecifická alebo majú zhodné črty?
„Tento projekt vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia a školy podľa toho musia do svojho programu zakomponovať desať bodov, v ktorých je obsiahnuté zdravie ako celok – psychické, fyzické aj sociálne. Do svetovej siete zdravých škôl je u nás zapojených 900 materských, základných i stredných škôl. Koordinátorom pre Slovensko je Národné centrum podpory zdravia. Aj na našej pedagogickej fakulte učíme výchovu k zdraviu, zdravotnú výchovu.“
Ako súvisí tento projekt s koncepciou Milénium, ktorej ambíciou je zlepšiť atmosféru v škole?
„Projekty, ktoré si vypracúvajú školy, vlastne pomáhajú Miléniu, pripravujú pôdu pre koncepčné zmeny. Program Zdravá škola sa rozbehol už pred desiatimi rokmi a donútil školy, ktoré sa doň zapojili, zamyslieť sa nad otázkami humanizácie prostredia trošku skôr. Ale tiež je otázkou, o ktorú školu ide – lebo nie všetky projekty sú rovnako kvalitné. Vlastný program musí totiž spĺňať medzinárodné podmienky a pri jeho tvorbe treba zasiahnuť aj do učebných osnov predmetu zdravotná výchova. A to bolo pre naše školy asi najťažšie.“
U nás sa učí aj zdravotná výchova?
„Členovia siete zdravých škôl by mali mať v nejakej podobe výchovu k zdraviu alebo zdravotnú výchovu, kde by sa hovorilo o sexuálnom zdraví, prevencii drogových a iných závislostí, ale napríklad aj o dodržiavaní ľudských práv a mnohých iných oblastiach. Škola musí hovoriť o celospoločenských problémoch, nemôže ich obchádzať, ako to bolo doteraz.“
Môžu učitelia zasahovať do osnov schválených ministerstvom?
„Asi tridsať percent učebných osnov si môžu učitelia transformovať. Tú právomoc majú – iná vec je, že si s ňou veľmi nevedia poradiť. Nevedia, čo by tam mali učiť.“
Neexistujú nejaké školenia, literatúra?
„Literatúry je veľmi málo – väčšinou len preklady metodických príručiek z Čiech.“
Nemôžu učitelia reagovať napríklad na spravodajstvo, na medializované problémy?
„Dalo by sa to, ale museli by to vedieť. A mnohí sú zvyknutí pevne sa držať učebných osnov. A my ich musíme naučiť, aby trošku uvoľnili svoj vzťah k predpisom. Teraz treba venovať čas najmä učiteľom.“
Myslíte si, že mladí pedagógovia si s tým budú vedieť lepšie poradiť?
„Študenti sa nad týmito problémami už dokážu aspoň zamyslieť – ťažko povedať, či budú vedieť priamo na škole pracovať tak, ako je to potrebné. Kolektív ich často presvedčí, že staré metódy sú lepšie, lebo sú overené.“
MONA GÁLIKOVÁ
