l, že keď sa Slováci radi hrajú, treba im dať príležitosť - za hraničným priechodom na východe Slovenska zriadil mobilnú stávkovú kanceláriu, aby nemuseli cestovať ďaleko. Tipovanie obyvateľov Slovenska však nestojí a nepadá len s maďarským Lottó. Je tu pravdaže aj naše vlastné Loto, Keno, Bingo, Niké, Terno, Formula. Do tipovania, stávkovania, automatov a ďalších hier vložili vlani ľudia vyše 24-miliárd korún. A do takéhoto typu hier sa podľa prieskumu aspoň občas zapája až polovica populácie.

"Športkujem asi tridsať rokov a dávam stále tie isté čísla. Aj včera som mala podané. Nikdy som nevyhrala viac, vždy len piate ceny - okolo 70-80 korún. Asi pred tromi rokmi som vyhrala Joker - v Športke, terajšom Lote, to bolo desaťtisíc. Takže celkovo je tipovanie asi stratové," hovorí pani Anna z Banskej Bystrice, ktorá kupuje Bingo aj Keno a týždenne dá na tipovanie asi sto korún. Raz za týždeň stávkuje na futbalové zápasy. Na stávkach občas vyhrala 500 až 600 korún.

"Vyzerá to tak, že kým budem vládať, asi až do konca života budem tipovať a stávkovať. Nie som hazardérka, nepodávala by som za veľa peňazí, ale vždy si pomyslím - čo ak by som vyhrala? Za tridsať rokov som vynechala možno dva týždne, keď sme išli na dovolenku. Rituály žiadne nemám, ale každú stredu a nedeľu si myslím, že už to príde. Minulú stredu som vyhrala 79 korún."

S papierom pri hlave
Väčšina tipujúcich si dopreduje plánuje, čo by urobili, keby rozbili bank. Jedni sedia po správach napätí pred televízorom a zapisujú vyžrebované čísla, iní si kontrolujú čísla až ráno - v novinách či na internete.

"Ja si dobrovoľne vyrábam iný stres. Podávam stále na tom istom mieste a len v sobotu na nedeľný ťah, ale s kontrolou, či som vyhral, čakám, až kým nejdem podať znovu. Vtedy podám panej za počítačom tiket, aby ho skontrolovala," hovorí 40-ročný Igor z Malaciek. "Tiež si predstavujem, čo všetko by som si z výhry mohol dovoliť, a neopúšťa ma to ani po rokoch. Manželka sa vždy smeje, že je to škoda peňazí. Zo zásady mi opakuje, že nikdy nevyhrám. Čakám na moment, keď ju prekvapím. Dúfam, že sa ho dožijem," smeje sa.

Sklon na tipovanie sa vraj u nich dedí. Otec tipuje celý život. Ešte za čias komunizmu sa mu podarilo chytiť päť čísiel, vyhral druhú cenu - vyše desaťtisíc. Prvá cena bola vtedy dvestotisíc. Odvtedy sa mu už vyhrať nepodarilo. "Otec podáva stále tie isté čísla. Iné k nim pridá len výnimočne. Ja tiež dávam rovnaké čísla. Nikdy netipujem náhodne, nedávam si vyberať čísla počítačom. Nechávam to na vlastné rozhodnutie. Rituály nemám, ale otec svojho času spával s perom a papierom vedľa hlavy. Keď sa mu snívali čísla, zobudil sa a zapísal si ich."

Najviac necelých 40 miliónov
V Tipose prijali na Loto od začiatku roka do polovice novembra necelých dvanásť miliónov stávok za vyše 734 miliónov korún a za 1 741 000 výhier vyplatili 25 680 144 korún. V jackpotoch, ktoré nepadli, bolo v prvom ťahu vyše 21 miliónov a v druhom vyše 7 miliónov korún.

"Ľudia, ktorí si prídu po väčšie výhry, veľmi nekomunikujú. Ešte vždy sú prekvapení a svojej výhre zároveň veria aj neveria. V našich hrách vyhralo od roku 1993 desať a viac miliónov 40 ľudí, ale neviem, či existuje niekto, kto vyhral viac ako jednu desaťmiliónovú výhru," hovorí Milan Homoľa z Tiposu.

Ročne si tipujúci nevyzdvihnú výhry asi za dvadsať miliónov. Väčšinou ide o malé sumy, ale jeden výherca si minulý rok neprevzal niekoľkomiliónovú výhru Tipos Bingo, a tá prepadla.
Minulý mesiac vyhral tipujúci zo stredného Slovenska 15,5 milióna korún. Roky podával tie isté čísla, ale potom zrazu stratil starý tiket a na svoje obvyklé čísla si nevedel spomenúť. Do poslednej chvíle tiket hľadal, ale napokon desať minút pred uzávierkou utekal do podateľne a čísla za 36 korún mu vybral počítač. O niekoľko hodín sa dozvedel, že je milionárom, okamžite pricestoval do Bratislavy a zinkasoval výhru.

Najvyššiu výhru v histórii na Slovensku 39 222 320 korún vyhral tipujúci z východu. Loto podával v prešovskom Kauflande a nešlo o náhodný tip, ale stávku na osem stĺpcov. Loto zrejme podáva pravidelne, pretože mal predplatený tiket na dvanásť žrebovaní vopred (žrebuje sa dvakrát do týždňa - v stredu a nedeľu). Tiket vtedy stojí najmenej 1152 korún.

Prehral, rozbil sklo
Obrovské sumy dávajú ľudia aj do stávok. Na futbal, hokej, tenis, dostihy... Pobočky stávkových kancelárií sú už aj v niektorých dedinách a reštauráciách. Napríklad bratislavské Gremium je taká polostávkareň, poloreštaurácia.

Sedem zapnutých televízorov, jedno veľké plátno trikrát dva metre, na ktorom sú od rána do polnoci športové prenosy. Pod plátnom okienka stávkovej kancelárie Niké, kde sa dá pred zápasom staviť na futbal a hneď po zápase vybrať výhra.

"Niekedy to vyzerá ako trhové reči. Stávkari sedia pri káve alebo jedle, pozerajú na niektorej z obrazoviek zápas a debatujú: "Predstav si, tá Barcelona ma osrala, veril som jej a ona remizovala." Druhý odpovedá podobným slovníkom, že mu ušiel Stuttgart. Ľudia, čo chodia stávkovať roky, sa poznajú. Nehrávam za veľa peňazí, ale veľa ľudí je chorých, závislých od stávkovania," hovorí Bratislavčan, ktorý roky stávkuje.

"Raz som videl jedného, ktorý prehral a v amoku rozbil sklo na stávkovej kancelárii. Kamarát mu povedal, že dievčatá v kancelárii za to nemôžu. Na druhý deň sa išiel ospravedlniť. Sú aj takí gambleri, ktorí prídu do kancelárie a chcú natipovať všetky zápasy z ponuky. Videl som takého chlapíka. Pracovníčka mu povedala, že toľko zápasov na jeden tiket dať nemôže, tak si to dal rozdeliť na niekoľko tiketov. Odpisoval jeden zápas za druhým a dostal sa do takého švungu, že aj na tenisový zápas tipoval remízu."

Pri stávkovaní na športové výsledky je vyššia pravdepodobnosť výhry ako pri tipovaní na náhodné čísla v lotériách, ale pri stávkach sú nižšie výhry. Pri kurzových stávkach človek vopred vie, koľko vyhrá. Pri tipovaní nie je vylúčené, že sa môže o výhru deliť, ak uhádnu prvú cenu dvaja (to sa však nestáva, ak sa stane, je to výnimka).

Hravý národ
"Slováci sú veľmi hravý národ. Vytvárajú si aj skupinky, zakladajú kluby - jeden sleduje anglickú ligu, iný nemeckú, ďalší španielsku a podobne. Presne vedia všetky informácie o každom klube, v akej zostave nastúpia na zápas, kto je zranený. Kým sa kurzové stávky hrajú rozumne, je to druh zábavy. Keď stavia za tridsať alebo päťdesiat korún, ešte to môže aj spríjemniť večer sledovaním športových prenosov. Mali sme a máme aj veľkých hráčov. Na východnom Slovensku bol jeden hráč, ktorý hrával za státisíce. Keď prišiel do kancelárie, chcel vyčleniť jeden počítač a pracovníčku. Aj dnes sú takí, čo hrajú za veľké peniaze," hovorí Otto Berger, šéf najväčšej stávkovej kancelárie Niké.
Na Slovensku sa ako v prvej krajine v Európe začali prijímať stávky pomocou SMS z mobilných telefónov a stávkar môže hrať z ľubovoľného miesta - aj zo zahraničia.

"Sú aj hráči s väčším kapitálom. Večer stavia desaťtisíc na víťazstvo mužstva s kurzom 1,8 a ráno si môžu prísť pre 18-tisíc. Sú aj takí, čo sedia za počítačom, porovnávajú, zbierajú informácie a zo stávkovania žijú," hovorí Berger.

Najviac sa podľa neho stávkuje vo väčších mestách. Počty stávkarov v regiónoch vraj presne kopírujú nezamestnanosť a mzdy. Najväčšie stávky sú v Bratislave.
Stávkujú všetky kategórie ľudí, od robotníkov, úradníkov, študentov až po členov parlamentu a ministrov. V stávkach je pomerne silná konkurencia, na Slovensku je niekoľko stávkových spoločností.

Stávkujú aj za 90-tisíc
"V 44. týždni jeden stávkar v Senici riskoval 90-tisíc na kurz 1,3, čiže vyhral nejakých 25-tisíc. Veril, že mužstvo vyhrá, vložil peniaze, aj keď bol slabý kurz. Takých je dosť, čo pokojne dajú 50-tisíc na zápas NHL, keď veria, že napríklad 1,6 kurz vyjde," hovorí stabilný návštevník bratislavských stávkových kancelárií. V jednej z nich stretol aj azda najznámejšieho slovenského stávkara Pavla Kanisa. Bývalý poslanec a minister obrany hovoril, že výstavbu peknej vily v atraktívnej bratislavskej štvrti na Kolibe hradí okrem úverov aj výhrami zo stávkovania. "Raz som ho stretol v stávkovej kancelárii. Vložil 15-tisíc korún a vyhral 80-tisíc, na ďalšom tikete mal stávku za 20-tisíc a vyhral 40-tisíc. Dával za veľké sumy. Lenže na také stávkovanie treba študovať ohromne veľa športových informácií a treba stávkovať na istotu. Kdesi som počul, že tí, čo stávkujú za veľa peňazí na istotu, sa mýlia raz z ôsmich prípadov. Či je to pravda, to neviem, ale poznám ľudí, ktorí sú zo stávkovania ziskoví. Ak je ziskový aj Kanis, musel mať stávkovanie premyslené. Bol minister, mal čas sledovať informácie, mal prístup na internet," hovorí hráč.

Existujú vraj skupiny tipujúcich, ktoré sledujú všetko. "Minule sa hral zápas tuším Austrália - Jamajka. U nás bol kurz na Austráliu 1,8. Niekto si cez internet našiel austrálsku stávkovú kanceláriu a tam bol kurz 1,2. Zistili, že Jamajka nastupuje s nejakým B-mužstvom, čo pri tej hromade zápasov naše stávkové kancelárie nezaregistrovali. Vložil na Austráliu nejakých desaťtisíc a na druhý deň si išiel po 18-tisícovú výhru," hovorí stávkar.

Veľa závislých stávkarov je intelektuálne nadpriemerných

Primár psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ludvík Nábělek niekoľko rokov úspešne lieči ľudí, ktorí sa stali závislými od hazardných hier a stávkovania.

Koľko percent ľudí, ktorých liečite, sú stávkari?
Je ich asi dvadsať percent z ľudí, ktorí boli a sú u nás liečení. Sumy, ktoré prehrali, boli často rovnako údesné, ako sumy prehraté hráčmi pri automatoch.
Aké mali liečení stávkari dlhy a odkiaľ brali na stávkovanie peniaze?
Je to štandardné ako pri dlžobách všetkých hráčov, ktorých liečime z patologického hrania. Väčšinou nemajú peniaze z násilnej činnosti. Najskôr minú svoje, neskôr rodinné, potom popredajú, čo sa dá. Keď už nedokážu dlhy vykrývať z týchto zdrojov, dochádza k trestnej činnosti ako sprenevera. Typické je, že si vezmú peniaze z roboty z pokladne. Vtedy je hráč ešte stále presvedčený, že vyhrá, a peniaze do pokladne vráti. V podstate ich nekradne, stále si ich v úvodzovkách požičiava v neoprávnenej nádeji, že to dobre dopadne. Dobre to dopadne výnimočne, aj to iba dočasne, lebo závislého hráča výhra len posmelí do ďalšieho stávkovania, ktoré potom dobre nedopadne. Tento mechanizmus je pri stávkovaní rovnaký ako pri iných hazardných hrách.
Dá sa odhadnúť, koľko percent stávkarov sa stane závislými?
Je to ako pri alkoholizme - nie každý, kto pije, sa stane alkoholikom. Pri alkohole sa to odhaduje na päť až desať percent, môj odhad pri stávkach je desať až dvadsať percent. Ostatní by mali spĺňať charakteristiku stávkara pre pasiu, pre potešenie. Ľudia patriaci do tragickej skupiny tých, čo sa stanú chorými, sú nápadnejší.
Ľudia z ktorej kategórie sa stávajú závislými?
Robili sme viac sledovaní a väčšinou ide o ľudí s nadpriemerným intelektom. Ich čísla vyšli okolo 115, 116 a podobné sa uvádzajú aj vo svetovej medicínskej literatúre.
Koľko najviac prestávkoval niektorý z vašich pacientov?
Jeden pacient prehral za deň na stávkach 650-tisíc. Celková suma, ktorú prehral, respektíve zobral z pokladne, bola vyše 5 miliónov.
Kedy sa stávkar stane závislým? Kedy prichádza bod zlomu a z hry sa stane choroba?
Nedá sa to povedať presne, dochádza k tomu opakovaním. U niekoho skôr, u niekoho neskôr, zrejme zohráva úlohu aj predispozícia, ktorá je človeku daná do vienka. Keď sa prekročí istá hranica daná diagnostickými kritériami, už hovoríme o chorobe. Ako aj pri iných chorobách, nie sú všetci ľudia rovnako náchylní.
V akom stave bývajú závislí hráči pri začiatku liečby? Sú agresívni alebo skôr uzavretí?
Depresívni, a ak agresívni, tak voči sebe. V situácii, v ktorej sa ocitajú, sú veľmi časté samovražedné aktivity. Mali sme pacientov, ktorí sa doslova doplazili desiatky kilometrov pred oddelenie, aby poprosili o pomoc. Agresivita voči okoliu je veľmi zriedkavá, neplatí to ani z hľadiska získavania peňazí. Vyskytne sa agresivita, ale nie je pravidlom.

Ako sa tipuje na Slovensku

Spoločnosť Tipos si dala urobiť marketingový výskum o vzťahu ľudí k hazardným a lotériovým hrám a o zvyklostiach hráčov. Cieľom výskumu bolo tiež spoznať súčasných aj potenciálnych hráčov.

Ako často tipujeme a hráme?
Až tridsať percent populácie má k tipovaniu pozitívny vzťah, zapája sa do neho až polovica populácie. Pravidelných hráčov je 38 percent a zapájajú sa aspoň do jednej hry minimálne raz za pol roka. Potenciálnych hráčov je 11 percent.
Náhoda, hviezdy či predávajúci?
Hráči a tipujúci menia frekvenciu hrania podľa toho, či majú šťastie. V lete a v období sviatkov sa tipuje viac. Záujem o hranie vyvoláva aj priamy kontakt s predávajúcim žrebov. Mnohí hráči sa riadia rôznymi rituálmi, iní sa spoliehajú na astrológiu či dátumy v rodine (narodeniny, meniny). Časť tipujúcich je presvedčená, že ide výhradne o náhodu.
Kto sú súčasní pravidelní hráči?
Je medzi nimi 58 percent mužov, najmä 30- až 39-ročných. Najviac ich má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Najsilnejšiu 17-percentnú skupinu tvoria obyvatelia Košického kraja.
Koľko peňazí na tipovanie?
Priemerne 207 Sk za mesiac. Takmer tretinu pravidelných hráčov by zvýšenie ceny neovplyvnilo.
Kedy sa zapoja do hry bývalí hráči a nehráči?
Najsilnejšou motiváciou by bolo viac financií na hranie a atraktívnejšie výhry.