Rudolf Špalek: „Vyberieme firmu, ktorá zničí mince.“ FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Až minulý týždeň banková rada schválila vydanie vyhlášky, ktorou sa stanú neplatnými 1. januára budúceho roka. O rušení haliernikov sme sa rozprávali s riaditeľom odboru peňažné- ho obehu v Národnej banke RUDOLFOM ŠPALEKOM.
Čo vás viedlo k tomu, že ste začali zvažovať rušenie malých mincí?
„Začali sme sa tým zaoberať pred dvoma rokmi, pretože sme zistili, že reálna hodnota týchto mincí – v tom čase sme ešte analyzovali aj potrebu rušenia 50-halierových mincí – výrazne klesla. V roku 1993 malo 10 halierov naozaj hodnotu 10 halierov a 20 halierov hodnotu 20 halierov. Inflácia ich reálnu hodnotu, teda čo za ne môžeme kúpiť, znížila v prípade desaťhaliernika na štyri haliere a pri dvadsaťhalierniku to je osem halierov.
Náklady na výrobu a spracovanie peňazí v obehu pritom neúmerne vzrástli, platí to o cene materiálu, celkovo výrobe halierových mincí, aj nákladov na ich spracovanie na úrovni komerčných bánk aj v NBS.“
Od rušenia 50-haliernikov ste upustili?
„Tie budú platiť naďalej, vzhľadom na to, že ich reálna hodnota je ešte stále pomerne vysoká v porovnaní s nominálnou. Zároveň chceme vstúpiť aj do Európskej menovej únie, teda prijať euro, a 50 halierov v prepočte zhruba zodpovedá najmenšej eurominci – jednému centu.“
Budú platiť, až kým prijmeme euro?
„To nemôže nikto zaručiť. Ak sa reálna hodnota zníži, tak budeme uvažovať aj o ich skoršom zrušení.“
Koľko je teraz v obehu 10- a 20-haliernikov a koľko predpokladáte, že sa vám z neho vráti?
„V obehu je okolo 600 miliónov kusov týchto mincí, čo je takmer 495 ton. Okrem toho máme v zásobách ďalších 30 miliónov kusov. Počítame, že sa nám vráti polovica toho, čo je podľa evidencie v obehu. Mali by sme teda zničiť okolo 330 miliónov kusov mincí.“
Kto bude mince ničiť?
„Zatiaľ sme nikoho nevybrali, čakalo sa na schválenie vyhlášky. Teraz je pripravený materiál pre najvyššie orgány NBS na schválenie celého postupu sťahovania mincí. Sú dva možné spôsoby ničenia. Buď sa priamo tavia, alebo sa ničia valcovaním, rezaním alebo iným mechanickým spôsobom. Ako to prebehne, bude závisieť od ponúk, ktoré dostaneme.
Vieme, že aj Mincovňa Kremnica má záujem ničiť ich, robila by to mechanickým spôsobom. Ďalším krokom bude takto zničené mince roztaviť. Bude vecou víťaza výberového konania, ktoré vypíšeme, či materiál použije, alebo predá. Na Slovensku je však niekoľko firiem, ktoré sú schopné hliníkové mince ničiť.“
Koľko rušením mincí ušetríte?
„Za päť rokov predpokladáme úsporu nákladov vo výške 37,7 milióna korún a emisný zisk (za mince, ktoré sa nevrátia z obehu) 34,8 milióna korún.“
A koľko bude zrušenie mincí stáť?
„To sa zatiaľ nedá povedať, pretože nemáme ešte cenové ponuky.“
V Česku, kde Národná banka začala o rušení dvoch mincí najmenších hodnôt neskôr ako vy, už platiť prestali. Prečo to u nás trvalo dlhšie?
„Robili sme prieskum názorov na zrušenie: oslovili sme komerčné banky, obchodné reťazce, predajcov pohonných látok, rôzne združenia, napríklad spotrebiteľov a podobne. Boli sme zvedaví na ich názory, prípadne argumenty, prečo áno alebo nie. Potom sme otvorili verejnú diskusiu.
Na základe všetkých týchto názorov sme predložili materiál na rokovanie porady ekonomických ministrov vlády, kde sa prijali ďalšie úlohy – prerokovať s rezortmi vplyv na ďalšie legislatívne normy, ktoré by bolo treba upraviť. Vznikla komisia z členov rezortov a niektorých ďalších organizácií pod vedením NBS, ktorá mala zhrnúť, čo treba upraviť. Nedávno bol schválený zákon o cenách, ktorý rieši aj zaokrúhľovanie cien až celého nákupu.“
Ako reagovali obchodníci, budú podľa toho zaokrúhľovať? Nemusia sa ľudia báť neopodstatneného zdraženia?
„To závisí od obchodnej politiky jednotlivých predajcov. Jeden z obchodných reťazcov deklaroval, že nepôjde s cenami hore a nechá pôvodné ceny. Obyvatelia sa nemajú čoho obávať. V ten istý deň sa však mení daň z pridanej hodnoty, takže neviem, či sa bude dať analyzovať zvlášť, čo ako ovplyvnilo ceny.
Predpokladáme, že by to mohlo prebehnúť podobne, ako majú skúsenosti v Česku – obchodníkom napríklad dávame silný nástroj konkurenčného boja. Naša analýza okrem toho ukazuje, že pri matematickom zaokrúhľovaní celého nákupu by zrušenie nemalo mať takmer žiadny dosah na infláciu, alebo iba skutočne veľmi malý.“
Ako dlho sa budú dať neplatné mince meniť?
„Nezávisle od toho, kto má koľko mincí samozrejme, musia byť v hodnote minimálne 50 halierov, aby im bolo možné vydať za ne iný nominál – v bankách môžu ľudia bezplatne vymieňať mince do konca roka 2004, v NBS ešte ďalšie štyri roky.“
Ak niektorí obchodníci nebudú zaokrúhľovať podľa zákona o cenách, alebo banky budú pýtať za výmenu poplatky, koho na to môžu ľudia upozorniť?
„My neriadime obchodnú sieť, takže v prípade cien asi len na jednotlivé obchody. Je ich dosť, hlavne pokiaľ ide o predajcov potravín, na to, aby si obyvateľstvo malo možnosť vybrať. Ak uvidí, že zdražujú, nakúpi inde. V malých dedinách to iste môže byť zložitejšie. Obracať sa však treba jedine na manažment predajcu. Pokiaľ ide o zamieňanie peňazí v komerčných bankách, zákon jednoznačne stanovuje, že je bezplatné.“
So zástupcami komerčných bánk ste sa už po schválení vydania vyhlášky stretli. Potvrdili, že nebudú pýtať ani iné poplatky, ktoré iba inak nazvú?
„Ani jedna z nich nepovedala, že by spoplatňovala výmenu ani činnosti, ktoré nasledujú za výmenou. Treba však dodať, že mince sa dajú aj vložiť na účet a vtedy zaplatí klient poplatky ako za bežný vklad na účet. Výmena neplatných mincí v hotovosti tak nie je nevyhnutná, na účet sa dajú vložiť bez nutnosti zamieňať sumu deliteľnú 50.
Obyvatelia však pomôžu sebe aj komerčným bankám, keď prinesú mince roztriedené. Rýchlejšie ich vybavia, lebo banka bude mať menej práce s triedením a spracovaním.
Myslíme si, že päťročné obdobie je dostatočne dlhé na výmenu. Aj mimo Bratislavy budú mať ľudia minimálne rok na to, aby v ktorejkoľvek komerčnej banke peniaze zamenili. Po roku, ak sa nič nezmení, bude mať Národná banka na Slovensku až deväť pracovísk, ktoré sú rozložené po celom území.“
Keď si niekto nechá zrušené halierniky doma, či už zámerne, alebo nie, dopustí sa tým nejakého priestupku?
„Iba zvýši Národnej banke emisný zisk, keďže sa nám nevrátia z obehu. Na druhej strane by to bolo porušenie trestného zákona. Po tom, čo prestanú platiť, sa však ničoho nezákonného nedopustí.“
Niektorí českí obchodníci zrušené mince naďalej prijímajú. Bude to možné aj u nás?
„Budú to neplatné peniaze, takže ak ich budú prijímať, budú jednoducho prijímať neplatné peniaze. Zákon porušovať nebudú: bude to ako keby niekto povedal, že sa uňho dá platiť gombíkmi. Ak si obchodník pôjde do banky neplatné mince vymieňať, nevidíme dôvod, prečo by to nemohol robiť.“
O niekoľko rokov chceme prijať euro. Kedy sa musí začať príprava na vymieňanie slovenských bankoviek a mincí za euro hotovosť?
„Zatiaľ sa nerozhodlo, či aj hotovostne, aj bezhotovostne euro zavedieme v jednom termíne. Keď sa dohodne termín hotovostného prechodu na euro, nebudeme v takej nevýhode ako štáty, čo už euro zaviedli, pretože v tom čas neplatilo nikde. Boli tak potrebné veľké bezpečnostné opatrenia.“
