BAGDAD, WASHINGTON, LONDÝN – V piatok večer 24 amerických a britských lietadiel zaútočilo na päť irackých vojenských cieľov vo vzdialenosti 8 až 32 kilometrov od Bagdadu. Americký prezident George W. Bush po mesiaci v úrade ukázal, že proti Iraku uplatní tvrdé kritériá a nebude váhať použiť vojenské prostriedky.

Podľa britského ministra zahraničných vecí Robina Cooka nálet nasledoval po tom, čo Saddám Husajn podnikol represie proti šíitským moslimom na juhu Iraku. „V bezletovej zóne na juhu Iraku sme nemohli Saddámovi zabrániť v represiách, ktoré podnikal na zemi. Používal svoju pozemnú silu na represie voči šíitskému obyvateľstvu,“ povedal Cook. „Zastaviť ho v stupňovaní krviprelievania sa dá len bombardovaním zo vzduchu,“ dodal.

Husajnova propaganda

Podľa irackých zdrojov si útok vyžiadal smrť dvoch civilistov a deväť ľudí bolo zranených, „medzi nimi ženy, deti a starí ľudia“. Irak okamžite po útoku začal s protiamerickou propagandou a masovými demonštráciami. Okrem Spojených štátov napádali aj Izrael, ktorý sa na útoku nepodieľal. O Veľkej Británii sa nehovorilo. „Budeme bojovať proti Spojeným štátom a Izraelu vo vzduchu, na zemi i na mori,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení. Iracký prezident Saddám Husajn v sobotu oznámil vytvorenie 21 divízií zložených z dobrovoľníkov, ktorí sa pripoja k „armáde na oslobodenie Jeruzalema“.

Husajn je nepriateľom Bushovho otca, ktorý s ním bojoval pred desiatimi rokmi po irackej invázii do Kuvajtu. Aj veterán Púštnej búrky, minister zahraničných vecí Colin Powell má s Husajnom bohaté skúsenosti.

Bushovo osobné odobrenie útočnej misie ukázalo, že republikánska administratíva mieni v porovnaní s demokratmi používať oveľa silnejšie prostriedky „komunikácie“ s Husajnom. K dispozícii sú ekonomické sankcie a vojenské akcie. Bývalý prezident Bill Clinton by zrejme tak radikálne nepostupoval.

Jon Alterman, expert z washingtonského Mierového inštitútu, sa vyjadril: „Aj toto ukazuje, že Spojené štáty to s Irakom myslia vážne. Môže to byť začiatok sústredenej kampane proti Bagdadu.“

Spoľahlivý tandem

Powell si nechal hneď po nástupe do úradu vyhotoviť posudok o politike uplatňovanej proti Iraku. Zamerala sa na to, či sa podarilo irackú vládu „držať nakrátko“ v oblasti vojenských dodávok (predovšetkým zbrane masového ničenia) a či sa potravinová pomoc a lieky dostávajú k obyčajným ľuďom. Jednou z odpovedí na tieto otázky bol zrejme aj letecký útok.

Spoločný americko-britský útok potvrdil, že tieto dva štáty zostávajú najsilnejšími spojencami v aliancii. Britský premiér Tony Blair, ktorého onedlho čaká cesta do Bieleho domu, nezaváhal pri obhajobe útoku ani na minútu: „Budem ďalej robiť kroky, ktoré ochraňujú naše jednotky a bránia Saddámovi v šírení zmätku, utrpenia a smrti,“ povedal.

Nejednotná aliancia

Niektorí spojenci Spojených štátov a Veľkej Británie v Severoatlantickej aliancii nepovažujú útok na Irak za správny. Podľa Francúzska sa teraz mierové riešenie problému bude hľadať oveľa ťažšie. Turecký premiér Bülent Ecevit dokonca Washington vyzval, aby prehodnotil svoju politiku k Iraku. Celý svet zároveň ubezpečil, že lietadlá, ktoré zaútočili v Iraku, neštartovali z vojenských základní v Turecku. Táto krajina pritom môže zohrať v celom konflikte vzhľadom na polohu a prirodzené väzby v regióne (hraničí s Irakom) významnú rolu. Nemecký kancelár Gerahrd Schröder sa zatiaľ k útokom nevyjadril. Nemecko o útoku nebolo vopred informované. (mch, reuters, čtk)