Spojený americko-britský letecký útok na vojenské ciele irackého diktátora Saddáma Husajna mimo bezletovej zóny a v okolí hlavného mesta Bagdadu ukazuje na pravdepodobnú zmenu v prístupe nového amerického prezidenta k celému problému. Nedá sa vylúčiť, že Bush junior, ktorý zdedil problém po Clintonovi a ten po Bushovi seniorovi, sa rozhodol dokončiť, čo otec nestihol: odstrániť Husajna. Ten provokatívnym správaním ďalej frustruje americkú spoločnosť a rozkladá aj súdržnosť západných spojencov.

Útok preto prvý raz v priebehu desiatich rokov (od vyhnania Husajnovej armády z Kuvajtu a následnej leteckej kontroly Iraku na juhu a severe) autorizoval šéf Bieleho domu. A hoci tento rok útočili Američania a Briti na antiradarové zariadenia irackej armády už najmenej deväťkrát, piatkový útok bol oveľa masívnejší a ukazuje sa, že aj starostlivo pripravený. Bush síce v Mexiku povedal, že „išlo o rutinnú akciu“, ale vonkajšie prejavy útoku hovoria niečo iné. Lietadlá zaútočili priamo na predmestia Bagdadu a v hlavnom meste sa celých päťdesiat minút ozývali poplachové sirény.

„Na tejto akcii nebolo nič rutinné,“ povedal Richard Perle, bývalý vysoký činiteľ Pentagonu za vlády Busha seniora. A dodal: „Veľa sa diskutovalo o tom, ako Husajn preskúša novú americkú vládu. Možno sa však americká administratíva rozhodla vyskúšať Saddáma prv, než by sa sama nechala testovať.“

Bush junior iba pred niekoľkými dňami súhlasil s uvoľnením finančných zdrojov na podporu vnútornej irackej opozície. Tá je veľmi slabá a nejednotná. Zrejme sa ráta aj s možnosťou, že diktátor je skutočne vážne chorý a skôr či neskôr odovzdá moc niektorému zo svojich synov. George Bush spojením troch prvkov – útokov, podpory opozície a Husajnovej choroby – do jednej stratégie a taktiky sleduje konečný cieľ: odstrániť nepohodlného diktátora a jeho politiku z veľmi závažnej strategickej zóny. Piatkový útok bol prvým signálom, že americká politika voči diktátorovi sa vydáva iným smerom.

MICHAL HAVRAN