Okrem toho je jazero nadmieru preplnené jalovcami dosahujúcimi hmotnosť 1,5 kilogramu. O niečo menej ako v minulosti sa v ňom vyskytuje aj ostriež. Na ústupe je však pstruh dúhový.
Podľa riaditeľa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Ladislava Rovňáka najväčší problém jazera spočíva v rapídnom úbytku vody z plochy dosahujúcej necelých 14 hektárov.
Únik vody podľa doterajších výskumov spôsobujú zlomy pod hrádzou Morského oka. Najväčší z nich sa nachádza v hĺbke asi 35 metrov. Na úpravu priesakov by ochranári potrebovali od 10 do 20 miliónov korún. Pre nedostatok finančných prostriedkov však budú musieť milovníci prírody, ktorých tam za posledné roky prišlo vyše 70-tisíc, aj v nadchádzajúcich rokoch sledovať hlavne v lete až 2,5-metrový pokles hladiny jazera.
Morské oko sa nachádza v nadmorskej výške 619 metrov. Vzniklo mohutným zosuvom východného svahu Motrogonu a Jedlinky, ktorý zahatal dolinu potoka Okna. Chránená krajinná oblasť je známa svojou faunou a flórou. V letnom období je najviac navštevovaný práve pralesový les v okolí Morského oka. O širokej populácii živočíchov svedčí asi 2-tisíc druhov bezstavovcov, mlokov, užoviek či 95 hniezdiacich druhov vtákov. Z chránených rastlín vyniká bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, drieň či kamienkovec modropurpurový. (tasr)
