Dlho nevídané oživenie priniesol rok 2002 na úverovom trhu. Podľa očakávania sa k úverovej aktivite prebralo viacero peňažných ústavov, vďaka čomu hrubý objem úverov v bankovom sektore narástol až o 36 miliárd korún. Takýto ročný prírastok Slovensko nezažilo od roku 1996.

Sporiteľňa zapĺňa úverový

deficit

Najväčší skok sa podaril Slovenskej sporiteľni, ktorá dokázala zapnúť v úveroch podnikom i obyvateľstvu. Spolu jej úverové portfólio narástlo o takmer deväť miliárd korún, stále však nedosahuje ani sedminu celkových aktív. Od najväčšej banky na trhu teda možno na poli úverov očakávať ešte väčšie výkony.

„Iba" druhý najväčší absolútny prírastok úverov vykázala vlani Tatra banka, udržala si však pozíciu jednotky na úverovom trhu, ku ktorej sa dopracovala v predchádzajúcich rokoch. Dvojka na trhu, ktorou je aj v úveroch Všeobecná úverová banka, vlani zaváhala. Zvýšila síce hypotekárne i spotrebné pôžičky obyvateľstvu, jej celkové úvery však stagnovali, čo svedčí o poklese angažovanosti v podnikoch. Trojica najväčších bánk napriek tomu svoj súhrnný podiel na celkových úveroch bankového sektora mierne zvýšila, a to na rovných 40 percent. Ich po-diel na celkových aktívach sektora je pritom 55 percentný a na depozitnom trhu dokonca prevyšuje 60 percent. Evidentne teda v úveroch majú čo doháňať. Je vysoko pravdepodobné, že po slabšom minulom roku zapne už aj VÚB, ktorá sa ťažko môže uspokojiť s iba pätinovým zastúpením úverov v celkových aktívach.

Polepšili si aj niektoré stredné banky

Minulý rok v poskytovaní úverov výrazne zapracovali viaceré banky strednej veľkosti. Najlepším výsledkom sa môže pochváliť HVB Bank Slovakia, ktorá zvýšila objem úverov až o 6,5 mld. Sk (o vyše tretinu), čo znamenalo tretí najväčší absolútny nárast úverov v bankovom sektore. Takmer celý prírastok pripadal na korporátnych klientov, v ktorých financovaní si tak HVB Bank udržala pozíciu tretej najsilnejšej banky. V devízových úveroch je už dokonca dvojkou.

Rovnako v podnikateľských úveroch vlani výrazne zosilnela Ľudová banka. Tá ešte v roku 2000 pripomínala s 26 percentným zastúpením úverov v aktívach skôr sporiteľ-ňu. Za dva roky sa jej podarilo tento podiel zlepšiť už na solídnych takmer 43 percent. Minuloročný prírastok úverov o bezmála päť miliárd korún znamenal až 60 percentnú dynamiku a vyniesol Ľudovú banku do prvej desiatky úverového rebríčka. Viac než o polovicu sa podarilo vlani zvýšiť objem úverov aj Prvej komunálnej banke (dnes Dexia banka). Tá si pod krídlami skupiny Dexia ešte upevnila silnú pozíciu u komunálnych klientov, keď poskytla už vyše štyroch pätín všetkých domácich úverov samosprávam. Lepšie sa však presadzuje už aj u iných skupín zákazníkov. Nové meno a najmä kvalitnejšie vedenie pomáha lepšie sa presadiť aj UniBanke. Tá vlani zostala siedmou najväčšou úverujúcou bankou, na šiestu Citibank (Slovakia) však strácala iba minimálne. Podiel úverov na aktívach UniBanky vlani stúpol už na vyše 46 percent, čo je na slovenské pomery nadpriemerná úroveň. Úplne najvyšší, až takmer 70 percentný podiel úverov na aktívach si drží práve Citibank. Aj preto sa táto dcéra americkej banky môže pochváliť na Slovensku najvyššou prevádzkovou rentabilitou aktív. Jej prevádzkový zisk za minulý rok prekročil úctyhodnú úroveň troch percent celkových aktív.

Retailový potenciál zostáva nevyužitý

Napriek výraznému oživeniu úverovej aktivity pohľad na štruktúru minuloročného prírastku úverov v bankovom sektore nedáva veľa dôvodov na spokojnosť. Banky sa angažovali najmä voči veľkým a stredným podnikovým klientom, pri ktorých je potenciál ďalšieho rastu limitovaný. Malým firmám uchádzajúcim sa o drobné úvery väčšina peňažných ústavov na Slovensku dosiaľ nevenuje dostatočnú pozornosť napriek značnému rastovému potenciálu v stredno a dlhodobom horizonte. Slabé sú aj minuloročné výsledky bánk v úveroch retailovým klientom, teda obyvateľstvu. Tie sa na 36-miliardovom prírastku celkových úverov v bankovom sektore podieľali iba desiatimi miliardami korún. Väčšina z tejto sumy pritom pripadá na hypotekárne úvery, ktoré zažívali boom najmä vďaka vysokému štátnemu príspevku na úroky z hypoúverov.

Spotrebné pôžičky a iné úvery občanom stúpli len nepatrne, čo pri nadsadenosti bankami vyžadovaných úrokov ani neprekvapuje. Podliezť sadzbami predražené pôžičky spoločností zarábajúcich na splátkovom predaji je naozaj málo.

Tí, ktorí si požičiavajú bez ohľadu na úrok, sa totiž už zadlžili pri nákupoch na splátky. Rozumnejší si počkajú na spotrebné pôžičky s jednociferným úročením. Až tie môžu spolu so zlepšením distribučných kanálov priniesť očakávaný boom pôžičiek obyvateľ-stvu.

Zdroj: Trend, 18. 6. 2003,

Ján Kovalčík

Prevzaté so súhlasom vydavateľa

týždenníka TREND