Odvážne rozhodnutie, napísala v úžase včera popoludní agentúra DPA bezprostredne po vyhlásení víťazného filmu 51. Berlinale. Intimita rozpráva v neobvykle slobodymilovných obrazoch o sexuálnom spojení medzi mužom a ženou. Obidvaja túžia po intimite a blízkosti, ale majú strach vybočiť zo svojich už vybudovaných životných koľají.

Film Intimita je nakrútený s medzinárodným obsadením a v angličtine - odohráva sa v Londýne - a bol inšpirovaný poviedkami indicko-britského autora Hanifa Kureishiho. Jeho kniha Intimita vyšla vlani v slovenskom preklade v Slovarte. Hlavné úlohy stvárnili Mark Rylance a Kerry Foxová (ktorá získala v Berlíne cenu pre najlepšiu herečku).

Niečo nové

Päťdesiatšesťročný Patrice Chéreau je v Nemecku známy aj ako divadelný a operný režisér, najmä réžiou Wagnerovho Ringu v Bayreuthe. Jeho Intimitu kvalifikujú filmoví publicisti ako rozhodnutie opustiť lesk svojho overeného úspechu a vyskúšať si vo filme niečo nové: s detskou radosťou vychutnáva silu tónov, zvukov, farieb. Vo filme necháva zaznieť svojich obľúbencov, od Tindersticks po Davida Bowieho.

Chéreau sa odmietol vzdať detailov, ktoré sa inak pripisujú pornografii. Na tlačových konferenciách organizovaných v Berlíne sa ho novinári - väčšinou hovoriaci po anglicky - pýtali, čo tým sleduje. Na to Chereau vždy prekvapene roztvoril oči: „Ja? Pro-vo-ko-vať? Nikdy!“

Telo bolo veľkou témou celého Berlinale, nielen vo víťaznej Intimite. Možno i preto, že sa v Berlíne momentálne búrlivo diskutuje o ľudských preparátoch, ktoré sú súčasťou veľkej výstavy Körperwelten - Svety tela.

Scény bez slov

Francúzsky recenzent v Libération pred niekoľkými dňami vyhlásil: „Intimita je jedným z najsmutnejších a najkrajších filmov berlínskeho festivalu. Prečo? Svojím realizmom, tým, že nič neprikrášľuje.“ Barman Jay je poničený štyridsiatnik, ktorý kedysi zo dňa na deň opustil svoju rodinu. A potom je tu Claire, čo mu zazvoní na dvere vždy v stredu. Dvaja nešťastníci, dvaja cudzí ľudia s hladnými telami. Príbeh, ktorý sa nemôže skončiť dobre.

„Sexuálne scény sa začínajú tam, kde sa v iných filmoch končia,“ vyhlasuje Chereau. Režisér dožičil vyblednutým telám nezvykle dlhé scény. „Takýto sex vidíte v kine len zriedka,“ chváli ho kritika. „Erotické scény videné nemilosrdne, a preto krehké a zraniteľné, bez filtra aj cvikov kámasútry. A bez slov.“

Keď Jay príde na tajomstvo Claire, ktorá má rodinu a hrá v podzemnom divadle v hrách Tennesse Wiliamsa, je zranený. Stretnutia začnú byť smrteľne ťaživé napriek stále sa mihajúcim momentom pokoja a odovzdania, v ktorých je všetko možné, napríklad budúcnosť alebo rozhovor. „Rozdelí ich láska, tak to býva medzi mužmi a ženami.“

Intímny gýč?

Menej nadšené hlasy nemeckých recenzentov sa s iróniou chopili vety z filmu: „Silné osobnosti môžu robiť nepochopiteľné veci.“ Podľa nich je Intimita v mnohých momentoch skôr „intímnym gýčom“.

V nasledujúcich dňoch sa rozbehnú debaty o rozhodnutí poroty ovenčiť hlavnou cenou práve Intimitu. Film, ktorý na festivale zožal mimoriadne veľkú neľúbosť predovšetkým amerických novinárov, čo na tlačovkách dávali otvorený priechod svojmu pobúreniu. To zas poburovalo domácich. „Piece of shit!“ počul zreteľne vysloviť vedľa seba filmový kritik týždenníka Der Spiegel a aj o tom napísal článok. „V Intimite nie je nikto zastrelený, nadrogovaný, žiadna krv nie je umelecky rozprsknutá na stene, žiadny kanibal tam nemliaska s plnými ústami ľudského mozgu.“ O čo tu ide? Dvaja ľudia sa milujú. Muž a žena. Čo má byť?

ANDREA PUKOVÁ