ILUSTRAČNÉ FOTO SME JÁN KROŠLÁK
IntimitaZuzana je s dvoma deťmi na materskej dovolenke. Manžel jej dáva mesačne asi 7000 korún, zvyšok platu odkladá na rodinný dom, hoci bývajú vo vlastnom dva a pol izbovom byte. Z peňazí, ktoré jej dá muž, plus z rodičovského príspevku, musí Zuzana zaplatiť byt, vodu, elektrinu a urobiť všetky nákupy. Keď si pýta viac peňazí, muž jej hovorí, že musí byť skromnejšia.
Čo by ste robili v Zuzaninej situácii? spýtali sme sa internetových čitateľov.
Najlepšia terapia je zapojiť manžela do bežných prác a života, aby nevyšiel z reality. Vziať ho na nákupy, aby videl, čo je v košíku a koľko za to zaplatíte. Ja to tak robím a nemám problém, že by mi manžel vyčítal, že som minula všetky peniaze. Jednoducho vidí, čo sme kúpili a čo to stálo. A že to stojí veľa, ľuďom žijúcim v realite vysvetľovať netreba.
Otázka je: čo je pre rodinu dôležitejšie? Zdravý životný štýl s dostatkom a spokojnosťou každého člena rodiny, alebo vidina budúcnosti s novým domom? Manžel nebude spokojný, ak nepostaví dom, deti a manželka nie sú spokojné v situácii, ktorú im sporivý člen rodiny v záujme budúcnosti vymedzil. Ide iba o to, že dvaja ľudia, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu, majú odlišný názor na vec. Manžel síce odkladá pre rodinu, je to od neho pekné, ale ak to rodina neoceňuje, nemá to zvláštny efekt. Je teda na zamyslenie, či manžel nemá radšej oddialiť svoju túžbu po dome a dávať viac manželke. Ona zas môže nabrať odvahu a ponúknuť mu možnosť skúsiť prežiť z toho množstva, čo jej dáva. Ak sa nedohodnú, následky budú pre všetkých nepríjemné a spoločného domu sa nedočkajú. Kvôli peniazom sa už rozpadlo veľa vzťahov. Ustúpiť musia obaja - a najmä, nesmú to čakať len od toho druhého.
Keď idem s manželkou na nákup, vždy máme v košíku plno zbytočností a ona ma presviedča, že bez toho sa nedá žiť. Túto skúsenosť má viac mužov. Vždy musíme prejsť všetky oddelenia obchodu, aby sme objavili ďalšie zbytočnosti, ktoré chce kúpiť. Sám by som vedel nakúpiť aj lacnejšie.
Zuzana by si mala odkladať všetky účty, aby sporivý manžel žijúci vo sne videl, na čo presne míňa. Alebo nech ho zapojí do vedenia domácnosti a do nákupov. Možno dostane rozum a pridelí jej na mesiac viac.
Ak bude dom za nasporené peniaze stáť napríklad o rok, nech nejako vydrží. Ak nie, treba vymeniť manžela.
S manželom sa treba dohodnúť, že za tých sedem tisíc plus peňazí z materskej bude nákupy a platby zabezpečovať on. Samozrejme, bez švidľov, t. j. s peňazným denníkom, aby bolo vidieť, či a ako sa to dá zabezpečiť.
Zuzana, poraďte vy mne, môj príjem sa rovná nominálnej mzde, mám dve deti, z toho jedno dospievajúce, a manžel mi nedáva ani korunu, nič nekupuje do domácnosti, iba ak nepotrebné darčeky pre deti, aby si ich udobril, lebo sa im nemá čas venovať. Šetriť na dom - o tom ani nesnívam.
Nezdá sa, že by Zuzana s manželom mali finančné problémy, ale manžel chce šetriť a mať dom, a Zuzana ho asi nechce, chce si užívať bez extrémneho šetrenia. Takže by sa mali dohodnúť v tejto zásadnej veci. Keď má mať človek s dvomi deťmi 5- či 6-tisíc na stravu, oblečenie, drogériu mesačne, tak to vyžaduje hlboké premýšľanie, ako narábať s každou korunou. A to sa dá jedine vtedy, ak bude mať aj Zuzana dom ako svoj životný cieľ.
Závisí od toho, čo všetko už Zuzana vyskúšala. Ak nič nepomáha, môže vyskúšať aj tvrdšie prostriedky - neoprať mu oblečenie (voda a prací prášok niečo stoja), na večeru pripraviť niečo skromné (strava je drahá a ak ju treba variť, potrebuje aj plyn, prípadne elektrinu, čo sú vysoké poplatky) a podobne.
Keď jeden druhého vydeľuje, je to problém vzťahu. Kasa má byť spoločná, spoločne sa má rozhodovať, na čo sa dajú peniaze. Mala by fungovať vzájomná dôvera, že jeden nezneužíva prístup k financiám na úkor druhého. Mal by fungovať taký „komunizmus v malom" - že každý si berie toľko, koľko naozaj potrebuje. Môže to fungovať, ak ani jeden nemá snahu podvádzať a ak majú podobné hodnotové rebríčky.
Ak sa Zuzane nedarí vyjsť z prideleného rozpočtu a manžel tvrdí, že sa to dá, treba ho nechať, nech ukáže, ako. Každý cieľ stojí za nejakú obeť, otázka je len to, či je takáto obeť prijateľná pre obe strany. Aby si nemusel do nového domu hľadať novú rodinu.
Podľa mňa Zuzana žila pred narodením detí nákladnejší život, chodila po reštauráciách, kupovala si každý týždeň niečo na seba a teraz sa nevie uskromniť. Mali by byť radi, že vôbec majú byt.
Je smutné, že veľa žien je závislých od príjmu manžela. Keby boli finančne nezávislé, veľa mužov by už s nimi pod jednou strechou nebolo. Zatiaľ nezostáva nič iné, len si doma vypracovť finančnú analýzu a snažiť sa z uvedeného príjmu vyjsť. A do budúcnosti radím mamičke na materskej dovolenke čo najrýchlejšie sa postaviť na nohy a stať sa nezávislou.
Poznala som takú rodinu, on podnikateľ prosperoval, ona zarábala 6-tisíc čistého, mali dve školopovinné deti. Zo svojho platila byt, služby, telefón, stravenky sebe a deťom a ešte jej malo vystačiť aj na celý mesiac na stravu a živiť muža. Ten sa do rozdávania svojho príjmu nemal - a ani na dom nešetril. Vždy ho musela prosiť, aby jej dal na stravu, aby mala čo deťom zabaliť na desiatu. Proste, niektorým mužom robí dobre dokazovať si na vlastnej rodine, akí sú borci.
Ak je partnerka nespokojná, inak ako diskusiou s manželom tento problém nevyrieši. Ideálne by bolo sadnúť si s ním a jasne mu vydokladovať všetky nevyhnutné výdavky na chod domácnosti. Keď to muž bude mať pred sebou na papieri, možno uvidí, že je ťažké zmestiť sa do hranice tejto sumy. Chyba nemusí byť v neskromnosti, len ide o snahu žiť ako-tak na úrovni. Spoločne sa treba dohodnúť na tom, ktoré výdavky sú naozaj nevyhnutné a z ktorých nárokov či cieľov by sa dalo zľaviť - nielen zo strany ženy, ale aj manžela.
