iť vlastné stredisko vojenského plánovania, ktoré by bolo nezávislé od aliancie. Prvýkrát od americkej invázie do Iraku, ktorá znamenala pre alianciu najväčšiu krízu v jej 54-ročnej histórii, Washington otvorene žiadal o pomoc NATO v krajine, v ktorej vzrastajú jeho náklady aj obete na životoch.

Severoatlantická aliancia momentálne zo zákulisia podporuje 23-národnú divíziu jednotiek pod poľským velením v juhocentrálnej časti Iraku. V krajine je vojensky prítomných aj 18 z 26 jej terajších a budúcich členov. "...Spojené štáty vítajú väčšiu úlohu NATO pri stabilizácii Iraku," uviedol americký minister zahraničných vecí Colin Powell v texte pripravenom pre dvojdňové stretnutie ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli. "Pripravujúc sa na summit v Istanbule (summit NATO v júni 2004) naliehavo žiadame alianciu, aby preskúmala možnosť väčšej podpory mieru a stability v Iraku, čo je pre nás všetkých rozhodujúce."

Podľa diplomatov Washington bol doteraz opatrný v diskusii o väčšom zapojení sa NATO v Iraku kvôli obavám z vyvolania ďalšieho sporu so spojencami. Francúzsko a Nemecko, najväčší európski kritici vojny, sa otvorene vyjadrili, že za väčšiu úlohu NATO v Iraku trvajú na silnejšej úlohe OSN v krajine. Žiadajú tiež pozvanie zo strany legitímneho irackého orgánu a úlohu nezávislú od americko-britskej okupačnej moci. Začiatkom tohto týždňa Španielsko navrhlo, aby aliancia prevzala velenie nad divíziou v Iraku na čele s Poliakmi. Podľa diplomatov je tejto myšlienke naklonené aj Taliansko.