ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER
Odpovedá hovorkyňa Magistrátu Bratislavy EVA CHUDINOVÁ:
Najmenej polovica ľudí, ktorých považujeme za bezdomovcov, prichádza do Bratislavy z iných častí Slovenska. Z počtu viditeľných bezdomovcov či tzv. žobrákov sa nedá hovoriť o tom, že v Bratislave žije veľa zbedačených ľudí, pretože väčšina z nich si takýto spôsob života zvolila a vyhovuje im.
Problém bezdomovcov je dlhodobý a hlavné mesto sa ho práve v týchto dňoch pokúša riešiť systematicky.
Z iniciatívy magistrátu sa minulý týždeň zorganizovala policajná akcia zameraná na zmapovanie bezdomovcov v Bratislave. Policajti prekontrolovali takmer dve stovky bezdomovcov v celom meste. Najstaršia bola 73-ročná žena, najmladšie šesťročné dievčatko. Na základe výsledkov tejto akcie možno povedať, že sa nepotvrdili dohady, že v Bratislave žije takmer 3000 bezdomovcov, žije ich tu asi 600. Podľa informácií od príslušníkov polície, ktorí sa na akcii zúčastnili, len málokto z odhalených bezdomovcov má záujem svoj spôsob života zmeniť.
Magistrát naplánoval akciu s presne stanoveným zámerom - má záujem zriadiť útulok pre bezdomovcov, ktorý hlavnému mestu stále chýba. V jednopodlažnom objekte v mestskej časti Vrakuňa nájde útočisko okolo 60 ľudí. Magistrát by chcel útulok otvoriť do konca tohto roka.
V útulku bude len nočná prevádzka, pracovať tam budú sociálni pracovníci, strážnici a psychológ a klientom sa poskytne aj prípadné základné lekárske ošetrenie.
Hlavné mesto však pomáhalo bezdomovcom aj doteraz. V roku 1992 uzatvorilo zmluvu o nájme objektu v Podunajských Biskupiciach s RESOTY - resocializačnými komunitami, ktoré sa zaoberajú pomocou bezdomovcom. Ďalej uzatvorilo zmluvu o nájme Lodenice-Zlaté Piesky so Združením na pomoc bezdomovcom SR. Obe zmluvy boli uzatvorené za symbolickú cenu. Hlavné mesto poskytuje týmto združeniam aj finančnú pomoc a prispieva im na organizovanie štedrovečerných večerí . Od roku 1997 sa nájomca v Lodenici Zlaté Piesky vymenil za občianske združenie Domov Pre každého, ktorému hlavné mesto vyčleňuje každoročne zo svojho rozpočtu sumu 300- až 400-tisíc korún na úhradu vody a elektrickej energie.
