Mohli by ste vysvetliť problém poskytovania príspevku na stravovanie podľa Zákonníka práce č. 210/2003 Z. z. paragrafu 152? Niektorí zamestnávatelia totiž ustanovenie Zákonníka práce neplnia, na čo využívajú rôzne zdôvodnenia a výhovorky. Kolektív
Problematiku stravovania zamestnancov upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 210/2003 Z. z., ktorým bol novelizovaný Zákonník práce, došlo k čiastočnej úprave v zabezpečovaní stravovania, jej základ sa však prakticky nezmenil.
Stravovanie zamestnancov upravuje Zákonník práce v ustanovení paragrafu 152. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov je bližšie špecifikovaná v ustanovení paragrafu 152 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa neho zamestnávateľ zabezpečí stravovanie svojich zamestnancov najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Za pracovnú zmenu sa v súvislosti so stravovaním považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, nie je však povinný, zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Ak zamestnávateľ nemá možnosť zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení podľa predchádzajúceho odstavca, alebo ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, je povinný poskytnúť zamestnancom finančný príspevok vo výške najmenej 55 percent ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Týmto osobitným predpisom je opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 467/2003 Z. zo 7. novembra 2003 o sumách stravného. Podľa tohto opatrenia sa ustanovuje suma stravného vo výške 80 Sk pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín, z ktorej sa vypočíta výška príspevku poskytovaného zamestnancom v prípade, ak im zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie v stravovacom zariadení.
Zamestnávateľ pritom môže so súhlasom zástupcov zamestnancov upraviť podmienky poskytovania stravovania aj počas prekážok v práci, resp. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie.
