Francúzsko, Nemecko či Rusko sa nedostanú dostať k zákazkám v hodnote 18,6 miliardy dolárov (asi 620 miliárd korún), ktoré ponúkli Spojené štáty. Slovensko je naopak stále v hre. Na zozname je 61 krajín protisaddámovskej koalície.
Zahraničné firmy sa majú podieľať na obnove Iraku. Dvadsaťšesť najväčších kontraktov pridelia na obnovu ťažby ropy, ciest, dodávok elektriny, vody, výstavbu domov. Firmy z krajín, ktoré boli proti akcii, do Iraku môžu, ale len v pozícii subdodávateľov.
Pentagonu ide podľa námestníka ministra Paula Wolfowitza o to, aby sa k protisaddámovskej koalícii pridali aj ďalšie štáty. Vyzval firmy z krajín, ktoré sa na páde Saddámovho režimu nepodieľali, aby tlačili na svoje vlády a zmenili postoj.
Washington jednoducho odkazuje odporcom vojny: keď nie ste ochotní urobiť nič na zmenu pomerov v Iraku, nemôžete rátať s tým, že na nich ľahko zarobíte. Alebo inak: keď ste boli celý čas proti Amerike, nemôžete čakať, že teraz vám za to ešte zaplatí.
Nejde však len o zárobky pre vyvolenú skupinu, ktorá sa postavila na správnu stranu. Američania tvrdia, že v hre je aj bezpečnosť. Krajiny, ktoré boli proti vojne v Iraku a celý čas slovne útočili na Ameriku, predsa nie sú zárukou, že sa teraz budú správať k spojencom lojálne.
Smernica Pentagonu, ktorá sa v utorok objavila na jeho internetovej stránke (rebuilding-iraq.net), mnohých pobúrila. Sú presvedčení, že výsledkom vylúčenia odporcov vojny bude presný opak zámeru ministerstva: koalícia v Iraku sa v žiadnom prípade nerozšíri a spory sa len prehĺbia.
Nemecko, Rusko a Francúzsko už včera reagovali pobúrene. Nezodpovedá to dohode s USA, že sa treba sústrediť na budúcnosť a zabudnúť na minulosť, vyhlásila nemecká vláda. Paríž dokonca hovorí, že preskúma, či je rozhodnutie Washingtonu v súlade s medzinárodným právom.
Postoj Pentagonu nie je celkom nepochopiteľný. Chápe ho aj americké ministerstvo zahraničia, ktoré sa od začiatku vojny snaží zjemňovať rétoriku Pentagonu a chcelo by čo najrýchlejšie zabudnúť na spory z Iraku. „Sú to peniaze amerických daňových poplatníkov, a preto je pochopiteľné, že pôjdu len tým, čo sú s nami," povedal denníku The New York Times predstaviteľ ministerstva.
Prezident Bush opakovane povedal, že tí, čo sa nepridali na stranu spojencov, za svoj postoj zaplatia. Vylúčenie niektorých krajín je prvým konkrétnym činom. Doteraz išlo skôr o diplomatické gestá: Bush si odporcov vojenskej akcie (napríklad Schröder) nepozýval na svoj texaský ranč.
