Štefan Žáry sa narodil 12.decembra 1918 v Ponikách v učiteľskej rodine, ktorá mu dala do vienka lásku a vzťah k literatúre, literárnej tvorbe, ale aj k hudbe a výtvarnému umeniu. Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave pracoval najprv v denníku Národná obroda, potom bol dopisovateľom Československej tlačovej agentúry v Ríme. Po návrate domov v roku 1950 pôsobil krátko vo Zväze slovenských spisovateľov. Takmer dve desaťročia pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave ako redaktor, šéfredaktor a riaditeľ. Od roku 1970 sa venoval profesionálne literárnej tvorbe.
Vydal viac ako 50 knižných publikácií. Vo svojej tvorbe neobišiel témy vojny a obdobie po nej, témy vlastenectva a niekoľko titulov venoval mestu svojej mladosti - Banskej Bystrici.
Už ako gymnazista publikoval vo viacerých časopisoch. Na vysokej škole sa intenzívne zapájal do literárneho života a písal do literárnych časopisov Elán, Slovenské pohľady a Tvorba.
Debutoval v roku 1938 básnickou zbierkou Srdcia na mozaike, ktorá mu vyšla v Banskej Bystrici ešte pred maturitou. Vyjadril v nej obavu z nástupu fašizmu. Pokračoval zbierkami Zvieratník a Stigmatizovaný vek. Básne v zbierke Pečať plných amfor (1944) sú z obdobia vojnového Ríma, kam Žáryho zavial osud v uniforme vojaka armády slovenského štátu, kde slúžil základnú vojenskú službu. Povojnový pocit človeka a jeho túžbu vymaniť sa zo zúfalstva vyjadrujú básne v zbierke Pavúk pútnik (1946). Týmito zbierkami sa zaradil k nadrealistickým básnikom.
Prelom v Žáryho lyrike znamená zbierka Meč a vavrín (1948) s básňami s novou tematikou. V tomto lyricko-epickom pásme sa pokúsil nájsť paralelu medzi ozbrojeným vystúpením slovenského ľudu v rokoch 1848-1849 a Slovenským národným povstaním. Za jednu z dominánt z tvorby päťdesiatych rokov je pokladaná lyricko-epická kompozícia Návšteva, napísaná ako dar mestu svojej mladosti - Banskej Bystrici.
V období politického uvoľnenia napísal Žáry niekoľko zbierok s rozličnou tematikou: Po mne iní (1957), Ikar večne živý, Zázračne triezvy koráb a Osmelenie do dňa (všetky v roku 1960). Zbierkami ľúbostnej poézie sú Romanca o Esmeralde (1962), a zbierka sonetov Dvanásťkrát žena (1964). Nasledujú zbierky Múza oblieha Tróju (1965) a Púť za kolibríkom (1966). Poslednou zbierkou básní je Malá letná suita v štyroch vetách (1995). Výber z jeho básnického diela vyšiel v troch zväzkoch: Tekutý poľovník (1968), Dych domova (1976) a Kotvy a krídla (1981).
Súčasne s poéziou, ktorá však zostáva hlavnou doménou Žáryho literárnej tvorby, písal aj prózu. Napísal zbierku noviel Apeninský vzduch (1947), knihu próz Dolu na juhu (1955), autobiografické romány Azúrová anabáza (1972) a Úsmevné údolie (1976) a iné. Vydal anekdotický slovník slovenských spisovateľov (1996) a knihu Ktorýsi deň z konca leta (1998).
Napísal aj niekoľko kníh pre deti a mládež a neobišiel ani dramatickú tvorbu. Výber z jeho poézie pre deti vyšiel v roku 1979 pod názvom Ako dočiahneme slnce. Je autorom lyrickej veršovanej hry Slnovraty (1946), vystihujúcej tragiku ľudstva vo vojnovom konflikte.
Štefan Žáry vydal aj bibliofíliu evanjelických autorov s názvom Zľutovanie, ktorú prezentovali v októbri v Radvani v rámci piateho ročníka stretnutia básnikov - evanjelikov. Predstavuje v nej 25 autorov. Prekladal prevažne z románskych literatúr.
Je držiteľom viacerých štátnych, národných a vydavateľských cien a vyznamenaní. Na 18. kongrese básnikov v Bratislave v roku 1998 mu Svetová akadémia umenia a kultúry (WAAC) udelila čestný doktorát literatúry.
chor rč
