Vo chvíli, keď Hasan v rozhlase začul, že Američania budú bombardovať Afganistan, vzal svoju ženu a dve deti. Nastúpili do nákladného auta a prešli hranice do Pakistanu. „Ušli sme pred bombami a tiež pred nimi, nechcem zomrieť po boku talibov,“ povedal tento bývalý funkcionár afganskej vlády už na pôde utečeneckého tábora v Pešáváre, na severozápade Pakistanu.
Kábulský režim sa iba prizerá, ako tisíce Afgancov neposlúchajú príkazy najvyšších vodcov a nezostávajú brániť krajinu vo svätej vojne s USA. Utekajú práve pred tým Talibanom, ktorý svojho času Afganci vítali ako osloboditeľa. Odvtedy však náboženskí fanatici stratili akúkoľvek podporu.
Afganci utekajú pred vojnou, ktorá sa ešte ani nezačala. Hasan mal šťastie, že sa mu do Pakistanu podarilo dostať. Väčšine utečencov sa to nepodarilo. Bráni im v tom Taliban, Pakistan a terén.
Chaos a hlad začali pracovať. „Chcú iba prejsť,“ hovorí Mutmájn, jeden z mála utečencov, ktorým sa cez Chybérsky priesmyk, oddeľujúci Afganistan od Pakistanu pri Pešáváre, podarilo prejsť. „Neviem, koľko ich je na druhej strane. Určite ich je veľa,“ hovorí bradatý pakistanský vojak a pozoruje so svojím ďalekohľadom druhú stranu hranice.
Aj cez afganské hory a púšte sa už dostali chýry, čo sa bude zrejme diať. „Hovoria, že nás budú bombardovať Američania, pretože Taliban nechce vydať Usámu bin Ládina. Utiekli sme, lebo máme už všetkého dosť. Najlepšie bude, ak začnú bombardovať teraz a všetko sa už konečne skončí,“ hovorí starý Mutmájn, ktorý 22 rokov čakal na ráno, keď sa jeho krajina zobudí v mieri.
Iba desať kilometrov od Chybéru sa skupina afganských utečencov snaží schovať v opustenom hlinenom dome. Ženy, zakrývajúce si tváre, nesú deti. Pakistanskí strážcovia, ich prenasledujú a zastavujú. „Ste tu ilegálne,“ vysvetľujú im. Vďaka úplatku sa dostanú do Pešáváru. Tam ich vítajú starší utečenci. „Sú to naši bratia. Vieme, čo si vytrpeli. Ani my nezabúdame na to, čo sme prežili,“ tvrdí pouličný predajca Abdul.
Pakistan ďalších nechce, ale je ochotný postarať sa o tých 3,5 milióna utečencov, ktorí uviazli na jeho území. Od medzinárodného spoločenstva však na to žiada 112 miliónov dolárov - plus náklady na stravu.
Podľa OSN by útok USA spôsobil ešte väčší exodus. Rozhlas propaguje útok, Taliban zase svojich obyvateľov vyzýva, aby zostali a bránili „afganskú vec“. Pri pohľade na utekajúce davy sa zdá, že iba málokto talibanské výzvy počúva. (taa)