Niekto iste už pred septembrom predpovedal, že Líbya sa čoskoro zmieri s Amerikou, ktorá sa stane nositeľom pokory a objektom svetovej solidarity, že Rusko sa čoskoro zmieri so Západom a bude chcieť do NATO a že Václav Havel bude volať po ochrane života ľudí za cenu menšej ochrany ich slobôd.
Iste to niekto predtým napísal, lebo svet už dlho dennodenne chŕli v médiách a po internete milióny predpovedí o tom, ako sa zmení náš svet.
Neznámy autor predpovede vôbec nemusel predvídať samotný nálet teroristov do dvojičiek v New Yorku a na Pentagon. Možno mu stačilo len premýšľať o tom, že svet je na zmenu pripravený a že ju vyvolá čosi také strašné, až to západnej civilizácii uvoľní ruky zviazané únavou z vlastného komfortu.
Tento neznámy majiteľ pravdy sa ešte stále môže aj mýliť a stať sa iba jedným z miliónov falošných prorokov. Ale keby som ho našiel, spýtal by som sa ho, či si myslí to, čo už aj mne prichádza na um. Že totiž Západ sa po katastrofe správa tak, ako sa chcel správať už dávno predtým, ale bránili mu v tom predsudky o vlastnej dokonalosti.
Západ bol unavený z rešpektovania ľudských práv, ktoré ho nútili prijímať imigrantov. Konečne má dôvod ich so súhlasom väčšiny zastaviť pred svojimi bránami.
Bol unavený z tolerancie voči iným rasám a náboženstvám, z multikulturalizmu, ktorý kládol také nároky na schopnosť sebazaprenia. Konečne môže Berlusconi nahlas povedať, že západná civilizácia je nadradená islamskej a Bush môže konečne povedať, že Boh je na našej strane.
Rusko už bolo tiež unavené zo svojej roly protizápadného impéria, Európa zasa zo svojej ostražitosti voči nemu. Konečne si môžu padnúť do náručia a Putin môže v Drážďanoch povedať, že sa vracia domov.
Politici boli unavení z neustáleho zápasu o svoju legitimitu. Konečne môžu bez obáv hovoriť o tom, ako slúžia vlasti, a nikto ich nevysmeje.
Médiá boli unavené z neustáleho dramatizovania civilizovanej nudy. Konečne môžu civilne písať, že situácia je vážna, a nikto ich nevysmeje.
A Václav Havel iste nie je jediný z bývalých disidentov, kto je už unavený z urputného zápasu o slobodu jednotlivca, ktorú vlastne ľudia až tak nechcú.
Ale je možné, že všetko je aj inak. Je možné, že práve teraz píše novú a krajšiu pravdu o našej budúcnosti jej nový neznámy majiteľ, jediný spomedzi miliónov tých, čo by ju tak chceli mať a nikdy mať nebudú.
Autor: Martin M. Šimečka
