Umelci vraj sú celkom normálni ľudia a ako takí sa delia na dve skupiny: voyeurov a exhibicionistov. Pekne ďakujem za takýto normál, povie si čitateľ. V tej prvej kategórii je však tak či tak väčšina ľudstva. Pozorovateľ je najbežnejší typ občana. Pozorovateľom je aj pán Palomar, hrdina drobných próz spisovateľa Itala Calvina. Na začiatku boli texty nepravidelne publikované v literárnej prílohe denníka Corriere della sera.
Práve bežný občan musí väčšinu dňa iba pozorovať, vyhodnocovať fakty, pomocou ktorých by sa dostal so zdravou kožou a bez ujmy zo situácií, ktoré zažije na križovatke, v supermarkete a všade inde. Lenže tu pozorovanie stojí na filozofickejšom základe: svet sa nám povrchne javí ako zložitý, ale nesúvislý celok, akoby jeho základom bol reťazec náhod. Pozorovateľ Italo Calvino vie, že v tomto zmätku existuje akýsi zvláštny, skrytý poriadok. Odhalí ho náš pozorný pohľad. Toto zistenie je prekvapujúce: svet je pospájaný a súvislý. Keď hovoríme poriadok, ako by sme povedali zmysel a nádej.
Dívať sa na svet pozornými očami, o to ide. Áno, všetci vnímame a vidíme inak, a je otázne, či vôbec existuje jediná správna podoba vecí. Pán Palomar je pozorovateľom veľmi dôsledným. Pozoruje, premýšľa a svojím civením je nápadný. Keď na pláži pozoruje ženu s obnaženým poprsím, odvráti pohľad, ale uvedomí si, že sa správa nezmyselne, lebo klopí zrak presne podľa zásad pokryteckej morálky, a tak sa vracia. V tomto okamihu sa však stáva skutočným voyeurom, čumilom, ktorý svojimi pohľadmi obťažuje. Každé pozorovateľstvo má svoju hranicu. Vymyká sa normálu: zdržuje, zaradený medzi „tichých bláznov“.
Musíte musíte mať porozumenie pre tento druh literatúry, čo pitve a opätovne skladá našu každodennosť, mimikrického splývania s okolím.
Čitateľ by mal byť trpezlivejší než ja a prehrýzť sa stránkami opisov, v ktorých spisovateľ našiel zaľúbenie, ba poslanie. „Už dlho sa usilujem vrátiť opisu postavenie, ktoré mu patrí. Neprávom ho pokladajú za zbytočný a zabudnutý,“ hovorí Calvino. Dobre teda, uznajme právo autorov na vytváranie ekvivalentov nudy. Našťastie, tvorí menšiu časť knihy.
Autor: JIŘÍ OLIČ (Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
