Uskladnenú cibuľu treba pravidelne kontrolovať. FOTO - (AR)
a mäkne a zahníva.
Nepríjemné je, že v jeseni pri naskladňovaní sa napadnutie ťažko zisťuje. Pri silnom napadnutí sa cibuľa môže úplne znehodnotiť. Pre napadnutie a jeho intenzitu je rozhodujúca hustota porastu. Husté a bujne rastúce porasty bývajú nápadne silnejšie poškodené ako riedke porasty.
Druhým poškodením je tzv. fuzáriová hniloba, spôsobovaná viacerými druhmi rodu Fusarium. V poraste sa napadnutie prejavuje žltnutím listov. Na koreňoch a na báze cibúľ sa objavujú nahnité miesta s bielym alebo bieloružovým povlakom. V skladoch na pozdĺžnom priereze sa objavuje vodnaté pletivo. Huba preniká do cibúľ cez koreňové vlásky alebo cez rôzne poškodenia.
Treťou hubou spôsobujúcou hnitie cibule je Sclerotium cepivorum, biela skleróciová hniloba. Významná je najmä na cibuli a pažítke, predovšetkým pri vlhkom a chladnom počasí. Optimálne teploty pre šírenie huby sú 15 až 20 stupňov. Napadnuté rastliny vädnú, korene bývajú obalené bielym vatovitým mycéliom huby. Neskôr v ňom vznikajú čierne skleróciá, ktoré môžu v pôde prežívať až desať rokov. Na kyslých pôdach sú škody vyššie.
Menej významnou chorobou je suchá hniloba cibule, ktorú vyvoláva huba Penicillium glaucum. Objavuje sa najčastejšie v okolí krčka alebo poškodeného pletiva. Povrch cibule sa zvrašťuje a pokrýva belasým alebo sivozeleným práškovitým povlakom. Hnijúce cibule vydávajú potuchnutý zápach.
Ďalšou možnosťou je napadnutie cibule baktériami Erwinia carotovora alebo Erwinia aroideae, ktoré spôsobujú mokrú hnilobu cibule. Baktérie prenikajú do cibúľ cez rôzne rany a poškodené miesta. Najprv sa tvoria tmavé škvrny. Neskôr sa pletivo postupne rozpadáva, cibule pukajú, hnijú a menia sa na vodnatú alebo slizkú masu.
Všeobecne sa všetci pôvodcovia prenášajú osivom, sadzačkou a napadnutými rastlinnými zvyškami, teda aj pôdou. Pri pestovaní treba preto používať iba zdravé osivo alebo sadzačky, prípadne morené. Morí sa tesne pred výsadbou máčaním 20 minút v roztoku prípravkov FUNDAZOL 50 WP alebo ROVRAL 50 WP. Značné rozdiely sú aj medzi odrodami. Cibuľa pestovaná zo sadzačky býva napadnutá viac ako cibuľa vypestovaná priamo zo semena. Rastlinné zvyšky z napadnutých cibúľ sa nesmú vracať priamo na pozemok, ale ich treba likvidovať, napríklad kompostovaním. Treba dodržiavať osevný postup s najmenej 4-ročným intervalom a primeranú hustotu porastu. Hnojenie dusíkom obmedziť na minimum, pretože prehnojené porasty sú výrazne náchylnejšie na napadnutie.
Na obmedzenie hnitia v skladoch je nevyhnutné zberať cibuľu v plnej zrelosti, keď poľahnú asi dve tretiny vňate, podľa možnosti za suchého počasia. Pri zbere (ale aj počas vegetácie pri obrábaní) treba minimalizovať mechanické poškodenia. Po vybratí zo zeme je vhodné cibuľu sušiť 5 až 10 dní a až potom odstraňovať vňať. Možné je aj umelé dosúšanie pri teplote 37 až 48 stupňov. Dôležité je dôkladné triedenie. Napadnuté cibule sa nesmú uskladňovať. V sklade má byť čo najnižšia teplota - okolo 1 stupeň a vzdušná vlhkosť okolo 65 percent. Pri zistení výskytu počas skladovania treba cibuľu opäť vytriediť.
Ing. STANISLAV BAROK,
ÚKSÚP-OORF
