Taliansky premiér Silvio Berlusconi (vpravo) víta svojho britského kolegu Tonyho Blaira na summite v Bruseli.
FOTO - ČTK/AP
BRUSEL - Po prvom dni rokovaní nebolo jasné, ako sa skončí summit únie o ústave. Napokon nikto to neočakával. Vyhlásenia pred summitom boli ostré a nekompromisné.
Nemecký kancelár Gerhard Schröder pred summitom povedal: „Chceme ústavu a budeme ju mať." Ostatní poukazovali na tradičnú nervozitu pred zásadnými summitmi aj na to, že sa nakoniec vždy vedeli dohodnúť.
Taliansky premiér Silvio Berlusconi žartoval, že summit sa musí skončiť do zajtrajšieho predpoludnia, aby stihol finále Interkontinentálneho pohára AC Miláno - Boca Juniors.
Už pred summitom existovala dohoda v 95 percentách ústavy, sporných päť percent však ešte môže viesť ku krachu.
Aj najproblematickejšie Poľsko ráno zmiernilo svoje stanovisko a už nehovorilo o vete. Prezident Aleksander Kwasniewski naznačoval, že Poľsko je pripravené na kompromis. Mal by spočívať v tom, že rozhodnutie o najspornejšom bode - spôsobe hlasovania sa odloží na neskorší termín. V BBC Kwasniewski hovoril o roku 2005.
Hovorca poľského premiéra Leszka Millera však povedal, že Poľsko bude bojovať až do konca, aj keby malo zostať samotné. V Bruseli preto začali pripomínať minuloročný summit v Kodani, keď Poliaci do poslednej chvíle držali svoje pozície na poľnohospodárske dotácie a napokon dostali, čo chceli.
Poľsko ráno zneistelo po tom, čo taliansky premiér Berlusconi povedal, že Veľká Británia podporí v spore o hlasovanie „veľké" štáty. Lídri Británie, Nemecka a Francúzska, ktorí sa včera stretli pred summitom, aby si vyjasnili pozície, však Berlusconiho slová nekomentovali.
Agentúra Reuters citovala diplomata, podľa ktorého sa nedohodli na ničom, čo by súviselo s ústavou. Tony Blair povedal, že pozície sú príliš vzdialené, ale že za každých okolností treba bojovať o kompromis.
Veľkí predpokladali, že Briti budú tlačiť na svojich spojencov - Španielov a Poliakov, ale nezdalo sa, že Londýn na túto hru pristúpil. Popoludní totiž sebavedomie Poliakov aj Španielov začalo stúpať a tvárili sa, že ešte nie je nič stratené. Rovnakú taktiku zvolili prakticky všetky štáty, a tak sa zdalo, že rozhodujúci boj sa odohrá až dnes.
Hranice, Rumunsko, Bulharsko a Irak
BRUSEL - V rekordne krátkom čase sa skončila prvá časť summitu Európskej únie v Bruseli. Lídri schválili koncepciu prorastovej politiky, agentúry na ochranu vonkajších hraníc a hovorili aj o transatlantickej spolupráci.
Agentúra na ochranu vonkajších hraníc začne fungovať od januára 2005. Zavádza biometrické údaje na víza a povolenia na pobyt pre občanov tretieho sveta.
Summit tiež tradične podporil vzťahy s Američanmi a spoluprácu s NATO pri budovaní spoločnej obrannej politiky.
Pevný termín vstupu do únie dostali Bulharsko a Rumunsko. Do spoločenstva by sa po splnení všetkých podmienok mali dostať v januári 2007. Neurčito sa únia vyjadrila k večnému čakateľovi Turecku, ktoré sa verdikt o svojom prípadnom prijatí dozvie až o rok.
Šéfovia európskych štátov hovorili aj o terorizme a irackej kríze a vyzvali na čo najrýchlejší prechod moci v Iraku Iračanom. Hoci komisia kritizovala rozhodnutie Washingtonu vylúčiť z rekonštrukcie Iraku krajiny, ktoré sa nezapojili do vojny, lídri členských krajín o tom v záverečnom vyhlásení nehovorili. Časť krajín únie sa totiž ako americkí spojenci do obnovy zapojí. (mik)
Európa chce vlastnú obranu, ale v spolupráci s NATO
BRUSEL - Tesne pred summitom sa stretli lídri Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska. Blairovi, Schröderovi a Chiracovi sa včera ráno podarilo dohodnúť na koncepcii vojenských kapacít únie. Európska obrana síce nie je súčasťou ústavy, ale podobne ako ona má charakterizovať úniu navonok.
Lídri „trojky" sa dohodli, že únia bude mať vlastný štáb na riadenie vojenských operácií, ale nepôjde o stabilný orgán. Mal by sa využiť len vtedy, keď zlyhajú ostatné možnosti, teda ak nebudú k dispozícii kapacity NATO alebo členských krajín.
Európa sa dohodla, že bude mať takéto plánovacie stredisko v rámci NATO a okrem toho ešte jedno, ktoré bude mimo aliancie, ale bude mať na starosti len podružné alebo civilné aspekty plánovania.
Takto koncipovaný systém je ústupkom NATO a Washingtonu, ktorý vyjadroval obavy, že európska obrana by konkurovala NATO. Ústupkom je aj to, že NATO bude mať v európskom štábe styčného dôstojníka. Francúzi a Nemci v otázke obrany ustúpili Britom, ktorí sa snažili nepretrhnúť euroatlantické vzťahy. (mik)
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Brusel