Zora Bútorová
sociologička, analytička
manželka Martina Bútoru

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V Novom Smokovci. Martin bol prekladateľ a dokumentarista, ja výskumníčka na svojej prvej medzinárodnej konferencii v živote.
Dátum svadby?
August 1978. Tesne pred smutným desiatym výročím sovietskej okupácie.
Aká je deľba práce v domácnosti?
On napríklad nevie žehliť, ale zato rád nakupuje. Kým boli deti doma, usiloval sa byť aj Martin s nimi čo najviac. Jedlo na stôl pripraví ten, kto má čas. Domáca idyla vyzerá tak, že každý sedí za svojim počítačom a navzájom si komentujeme, čo sme napísali. Alebo si spolu čítame list, ktorý nám prišiel e-mailom od detí.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Po štyroch rokoch v Amerike sme sa vrátili do nášho bytu na Červenom kríži v Bratislave. Vidno z neho veže bratislavských kostolov a pri dobrom počasí ramená Dunaja. Z našej kuchyne sme zvykli s deťmi obdivovať západ slnka. Horský park je na skok. Sme tu radi.
Kde trávite voľný čas?
Rozmýšľam, čo to je ten voľný čas? Ak ho mám aspoň trošku, tak čítam. Ak ho mám toľko, aby sa dalo "vypadnúť" z Bratislavy, tak rada plávam v horských jazerách, chodievam na prechádzky a ešte radšej na túry, sedím v noci pri ohni. A túlam sa po historických uličkách a objavujem staré dvory.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Dosť často tam, kde ja. A keď nie, tak uprostred kníh a papierov. Na debatách, stretnutiach, seminároch - ale to už možno ani nie je voľný čas.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Malá indická reštaurácia v East Village v New Yorku. Práve som objavila bryndziareň v Tisovci - takú dobrú bryndzovú polievku a halušky ako u pani Manicovej som v živote nejedla.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na lístky do divadla a na lyžiarsky vlek.
A váš manžel?
Na knihy.
Na ktorý výlet s ním najradšej spomínate?
Napríklad, ako sme na Veľkonočnú nedeľu 2002 objavili mestečko Varšava v americkej južnej Karolíne. Na bohoslužbách v bielom drevenom kostolíku však na naše prekvapenie neboli nijakí potomkovia poľských katolíkov. Uprostred vášnivých černošských spirituálov sme mysleli na veľkonočnú kázeň v bratislavskom Dóme svätého Martina či v bohunickom evanjelickom kostole. Boli sme v tom kostolíku jediní bieli, jediní cudzí, jediní, čo poznali aj tú skutočnú poľskú Varšavu. Ale privítali nás vrúcne.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z knihy Počasie je také, aké si ho urobíš, obsahujúcej rozhovory s ľuďmi, čo nemyslia len na seba. Sú to príbehy ľudí, ktorým robí dobre robiť dobro pre iných, často v ťažkých podmienkach a neľahkej osobnej situácii. Túto inšpirujúcu knihu s fotografiami Andreja Bána zostavili Dušan Ondrušek a Ján Mihálik.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu - a čo vy na to?
Poctivo si lámem hlavu, ale nijaká klasická klebeta sa mi do uší nedostala. Historky, ktoré som sa o Martinovi dopočula sú zväčša pravdivé.

Zora Bútorová je sociologička a analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO.) Po roku 1989 sa stala jednou z kľúčových osobností nezávislého výskumu verejnej mienky na Slovensku. Zaoberá sa výskumom politickej kultúry a rodových vzťahov. Je autorkou početných časopiseckých i knižných štúdií doma i v zahraničí, ako aj editorkou a spoluautorkou viacerých kníh. Po roku 1989 často prednášala v zahraničí, najmä v USA.

Martin Bútora
sociológ, diplomat
manžel Zory Bútorovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Najprv sme sa len tak zbežne zaregistrovali. Aby som bol úprimný, zaregistroval som ja Zoru. Predstavili sme sa jeden druhému v lietadle, cestou na vedeckú konferenciu do Tatier. No a potom sme sa na tej konferencii zoznámili.
Dátum svadby?
18. august 1978, v lete to bolo 25 rokov. Mali sme minisvadbu, mimo Bratislavy, na mieste, ktoré máme veľmi radi. Na národnom výbore nám rečnili, aby sme boli k sebe dobrí, aj keď našu oblohu zatiahnu chmáry.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Baví ma nakupovať, občas prekvapím tým, že zo zdanlivo prázdnej špajzy vydolujem niečo, čo sa dá ponúknuť, ba aj zjesť. Improvizujem s drobnými domácimi opravami. Mám rád chvíle, keď hostia odídu a my spoločne upratujeme, umývame riad a debatujeme.
Kde a ako sa vám spolu býva?
V peknej štvrti v staršom ale priestrannom družstevnom byte. Z hniezda už vyleteli všetky deti, takže ho teraz po 30 rokoch trochu modernizujeme.
Kde trávite voľný čas?
Pri Dunaji, v lese, na výstavách, v kruhu priateľov. Vzácne sú chvíle s vnúčencami. Teraz, ako sme sa vrátili, sa mi stáva, že niekoho stretnem a najradšej by som tú osobu počúval celé hodiny.
Kde ho trávi vaša manželka?
Zväčša tam, kde ja.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
V Bratislave napríklad kaviareň Korzo, z reštaurácií Modrá hviezda a U mamičky. Najmä, ak sa dá sedieť vonku.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na knihy, aj keď ich všetky neprečítam. Je to droga. A na obrazy, na tie sa dokážem pozerať stále.
A vaša manželka?
Ona vám to možno nepovie, ale keď ju povzbudím, celkom rada sa pekne oblieka.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Belianske Tatry vlani v lete sme prešli prednými a zadnými Meďodolmi. Hrmelo a blýskalo sa, po celý čas nad nami visela búrka. Ako sme vystupovali do Kopského sedla, ponad miesto, kde kedysi stála drevená Kežmarka, sa nad nami ligotalo množstvo strieborných pliesok. Z toho sa dá žiť celý rok.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Zo stretnutí so študentmi - od Bystrice, Zvolena až po Žiar a Tisovec. Spolu so Zorkou sme tam prednášali a diskutovali. Podaktorí sú síce ešte plachí, ale vnímaví a otvorení. Vidno, ako sa derie na povrch slobodný duch.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy na to?
Keď niekde prídeme a prednášame, tak sa vraj usmieva, že by mohla robiť reklamu na zubnú pastu.

Martin Bútora - sociológ a diplomat. V 60. rokoch redaktor, potom v politickej nemilosti. V novembri 1989 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu. Bol poradcom prezidenta Havla pre ľudské práva. Po rozdelení federácie vyučoval na katedre politológie Trnavskej univerzity. V roku 1997 založil a stal sa prvým prezidentom Inštitútu pre verejné otázky. V rokoch 1999-2003 reprezentoval Slovensko ako veľvyslanec vo Washingtone, kde rozvíjal slovensko-americké vzťahy a pracoval na podpore USA pre náš vstup do NATO. Po úspešnej ratifikácii v americkom Senáte sa vrátil do vlasti.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský