
Európska diplomacia na miestach, kam sa Američania nedostanú. Španielsky minister zahraničných vecí s iránskym prezidentom Mohammadom Chattámím. Za nimi Javier Solana a Louis Michel. FOTO - REUTERS
„Trojka“ Európskej únie sa vrátila z turné po piatich krajinách Blízkeho a Stredného východu. Čo zistila? Arabské a moslimské krajiny nie sú naklonené bezbrehej americkej vojenskej odvete za atentáty z 11. septembra. Veľmi ťažko sa budú s Európanmi aj zhodovať v definícii terorizmu. Štvordňová okružná cesta však poslúžila na vyjasnenie stanovísk a na ich čiastočné zblíženie.
Ministri zahraničia Belgicka a Španielska Louis Michel a Josep Piqué, komisár EÚ Chris Patten a vysoký predstaviteľ EÚ Javier Solana sa vydali do Pakistanu, Iránu, Saudskej Arábie, Egypta a Sýrie v nádeji, že ako Európania nájdu v týchto krajinách pozornejších poslucháčov než Američania. Tí s Iránom alebo Sýriou prakticky nekomunikujú.
Podľa Michela jediná Sýria otvorene a jasne nesúhlasí s americkým právom na odvetu. Ostatní sú ochotní ho pochopiť, ale za predpokladu, že Washington najskôr predloží dôkazy o totožnosti páchateľov, zaútočí na presné ciele a nespôsobí obete medzi civilným obyvateľstvom. Podľa Damasku je jedinou prijateľnou cestou akcia pod hlavičkou OSN.
Mladý sýrsky prezident Bašár Asad „trojke“ EÚ údajne vysvetlil, že pokiaľ Američania zaútočia, riziko terorizmu vo svete vzrastie. V prípade úspešného útoku vzrastie desaťnásobne, v prípade fiaska stonásobne, varoval. Nepovedal, že by sa Sýria chcela americkej akcii aktívne protiviť, do „koalície“ sa s ňou však rátať nemôže.
Tým skôr, že politici únie sa v Damasku ešte viac než inokedy nemohli dohovoriť na tom, kto vlastne „teroristi“ sú. Minister zahraničia Farúk Šará pred novinármi povedal, že by bolo „nepoctivé“ strkať do jedného vreca páchateľov atentátov v New Yorku a vo Washingtone s bojovníkmi „hnutia odporu proti okupácii vlasti“ - tu mal na mysli pálestínske hnutia Hamas alebo Hizballáh, ktoré sú podporované Sýriou.
Túto teóriu rozhodne odmietol Chris Patten - hnutia ako ETA alebo IRA sa tiež považujú za „národnooslobodzovacie“. Z debát vo všetkých hlavných mestách vyplynulo, že pokus definovať terorizmus môže vyústiť do zásadného ideologického sporu.
Na druhej strane sa európski politici s hostiteľmi zhodli na tom, že jedným zo zdrojov terorizmu je nekonečný a zhoršujúci sa izraelsko-palestínsky konflikt. Jeho zmiernenie a následné urovnanie sa teda musí stať prioritou. Aj tento „poznatok“ viezli do Washingtonu na stretnutie s prezidentom Georgeom Bushom koncom týždňa belgický premiér Guy Verhofstadt, momentálne šéf EÚ, a predseda Európskej komisie Romano Prodi.
S výnimkou „úletu“ talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý svojimi výrokmi o nadradenosti západnej civilizácie poškodil diplomatické úsilie EÚ a výrazne vybočil z radu, sa „pätnástke“ zatiaľ darí hovoriť zrejme jedným hlasom.
Javier Solana po návrate z turné spokojne hovoril, že „európska zahraničná politika funguje“. Dojmy zhrnul týmito slovami: „Je treba brať ohľad na rôzne názory v týchto krajinách. Vôľa bojovať proti terorizmu existuje všade. Existuje však aj obava, že prípadné neprimerané akcie povedú k strate podpory verejnosti, čo by prinášalo značné riziko destabilizácie.
KAREL BARTÁK, čtk,
Brusel