ový tvar veľkosti 6 Ą 3 stopy (1 stopa = 30,48 cm). Každý japonský dom má aspoň jednu izbu, ktorej dlážka je zložená namiesto z parkiet alebo dlaždíc z rohoží tatami. Na jednu izbu sa ich použije šesť alebo osem. Podľa počtu tatami potom izby nazývame rokujo-ma (šesťrohožová izba) ahačijo-ma (osemrohožová izba). Tieto pomenovania sa tak vžili, že už aj keď rozprávame o veľkosti izieb s hocijakou inou podlahou, používame ako miery názvy izieb vychádzajúce z počtu tatami rohoží.
V Japonsku sa každý, len čo prekročí prah domu, vyzúva. Dlážka vstupného priestoru je drevená, vždy dvojúrovňová. Už bosí vystúpime o úroveň vyššie, čo je asi tak výška jedného schodu. Sme v tej istej chodbe, ale z tejto úrovne sa už vchádza do izieb. Je to veľmi praktické, pretože prach z ulice ostáva dolu, nerozvíri sa po celom dome. Chodíme v papučiach, platí však prísne pravidlo, že pri vtupe do tatami izby sa vyzúvame.
Tatami vyhovuje nášmu životnému štýlu. Sedávame na zemi a rohož je teplejšia a mäkšia ako drevo alebo dlaždice. Okrem toho, ak sa niektorá z rohoží zničí, zašpiní, jednoducho sa zo skladačky na dlážke vyberie, nahradíme ju novou, takže v dome máme stále čisto.
Na Slovensku nemáme v byte tatami, ale niekedy ležím na zemi a premýšľam: „Asi by som aj ja raz rád odišiel z tohto sveta ležiac na tatami." Pri tom som si spomenul na jeden krátky komixový príbeh (manga) pozostávajúci iba zo štyroch obrázkov. Výborne som sa pobavil. Istého muža s veľmi silným japonským duchom vybrali za astronauta. Na tlačovej konferencii povedal okrídlenú vetu: „Keď sa mi niečo stane, chcem zomrieť na tatami," a vzal si jednu rohož so sebou do vesmíru. Kozmická loď sa počas letu naozaj pokazila, rútila sa k zemi. Veľká tatami rohož zavalila japonského astronauta. A tu sa kreslený príbeh mangy končí.
Asi zomrel pod tatami rohožou, nie na nej, ako si želal. Tento cynický vtip ukazuje, ako sa najmä staršia generácia Japoncov nerada prispôsobuje iným podmienkam, ako nerada opúšťa svoje tradičné stereotypy v cudzom prostredí.
Naša krajina bola pôvodne poľnohospodárska, je teda prirodzené, že sa v tomto prostredí zrodili tatami, ktoré voňajú ryžovou trstinou. Sú jedným z najsilnejších symbolov celého nášho života. Izba je priestranná, takmer bez nábytku, môžete pohodlne ležať na zemi. Na tatami sme sa narodili, vyrastali sme a tam chceme aj zomrieť. Tatami vymysleli naši predkovia, my sme ich životný štýl zdedili. Moderná doba síce priniesla do našich domov gauče a stoly s dlhými nohami, ale v nás koluje krv predkov, a to nás stále „drží pri zemi". Keď opúšťame Japonsko, myslíme automaticky na to, že ak sa čosi stane, chceme umrieť na tatami. Realita je však iná. Až 78 percent Japoncov zomiera na lôžku v nemocnici.
MASAHIKO
