Slovensko, dva roky po Česku, má konečne svoju dlho očakávanú prognózu. Rodila sa bolestne. Dôvodom boli rýchle pohyby na domácej aj medzinárodnej scéne na začiatku 21. storočia, rôznorodosť názorov v editorskom tíme a tiež snaha nedať z rúk knihu, ktorá by beznádejne zastarala hneď po vstupe krajiny do Európskej únie.
Robiť prognózy je zaujímavá a vzrušujúca práca, niekedy však veľmi nevďačná: „Pretože dnes nevieme, čo budeme vedieť zajtra, nemôžeme dnes vedieť ani to, ako sa budeme na základe nového poznania zajtra správať," napísal pred desaťročiami filozof Karl Popper.
Tieto hranice však možno prekročiť. Tí, ktorí prognózujú, vytvárajú niekoľko možných scenárov vývoja (v našom prípade to bol najpravdepodobnejší, žiaduci a rizikový scenár), a preto nie sú v zajatí jedinej možnej cesty. Pomáha im v tom tiež vnímanie premenlivej krajiny možností, po ktorej kráčajú ľudia s rozmanitým videním a prioritami - Slovensko a Slováci sú v tomto smere obzvlášť vďačným prognostickým objektom.
Medzi editormi nie je ani jediný profesionálny prognostik (aj keď kedysi ním jeden bol) a rozsiahly autorský kolektív tvoria ľudia, ktorí sú odborníkmi vo svojich profesiách. Sú sociológovia, politológovia, ekonómovia, demografi a publicisti. Autorský kolektív sa však rozhodol dodržiavať Desatoro profesionálneho prognostika, ako ho v úvode sformuloval Fedor Gál, napríklad: Nevstúpiš do služieb moci; Nezatajíš svoje hodnotové zázemie; Budeš skeptický k výsledkom svojej práce či Nezatúžiš po manipulácii verejnosťou v mene svojich predstáv o budúcnosti.
O sile (ale aj slabosti) prognostiky a prognostikov sme sa už presvedčili takpovediac na vlastnej koži, mnohí z nás to ešte majú v živej pamäti. Ambíciou tejto knihy je však dať šancu ľuďom, ktorí si uvedomili, že prognózovanie spoločenského vývoja by nemalo zostať len v rukách úzkeho kruhu expertov a „expertov".
Z tohto hľadiska obsahuje kniha viac ako dosť námetov na veľmi kritickú diskusiu.
Autor: MICHAL ÁČ
