Rozhovory s AMÉLIE NOTHOMB bývajú samá mikropointa a samá stručná odpoveď. Tieto poslala denníku SME elektronickou poštou, ktorú nemá veľmi rada, napokon, nemá rada ani počítače. Romány píše ceruzkou.
Na Slovensku sa objavila jedna z jej najslávnejších kníh Le stupeur et tremblement (V ohromení a strachu). Vo Francúzsku je to automaticky bestseller, ako už dnes každá jej kniha. Táto rozpráva o Amélii, ktorá sa pokúsi preniknúť do nezrozumiteľnej krajiny, ktorá ju fascinuje. Márne.
Čo vás najviac fascinuje na Japonsku?
„Žiadna krajina nie je viac iná, než ostatné - všetky ostatné sa podobajú."
Strávili ste v Japonsku detstvo, čo s ním máte spoločné okrem toho?
„Paranoju."
V čom je najväčší rozdiel medzi Japonskom a, povedzme, Francúzskom?
„Vo Francúzsku (a všade inde) ľudia túžia byť šťastní. A žijú tak, že hľadajú šťastie. V Japonsku pojem šťastia neexistuje. Tam ľudia túžia triumfovať, hľadajú skupinové šťastie, šťastie pre krajinu."
Patrí do vašej skúsenosti v Japonsku čosi, čo vás vyľakalo?
„Nič ma nevyľakalo."
Ktoré miesto v Tokiu máte najradšej?
„Širogan Koen."
A v Paríži?
„Záhrady Kráľovského paláca."
Napísali ste takmer štyridsať románov. Je vôbec medzi francúzskymi spisovateľmi usilovnejší autor?
„Balzac."
Čo najradšej čítate? Ktoré knihy sú vaše obľúbené? A vaše obľúbené francúzske knihy?
„Obľúbení autori sú: Mišima, Tanizaki, Petrone, Oscar Wilde, Stefan Zweig, Marguerite Yourcenarová, Diderot, Stendhal, Radiguet, Ionesco, Bernanos, a tak ďalej. Mám desiatky obľúbených kníh."
Na obálke jedného vášho románu čítame, že nie je nič lákavejšie, ako napísať životopis vlastného vraha. Čo je pre vás dnes najlákavejšie? Čo práve píšete?
„Životopisy svojich ďalších vrahov."
Píšete romány ceruzkou. Prečo máte rada ceruzku?
„To je tajné."
Internet považujete za úplnú tuposť. Prečo?
„Nepotrebujem ho. Páči sa mi elegancia v ľudskej komunikácii."