FOTO - ĽUBOŠ PILC, ČTK, TASR a archív
Keď sa človek prejde slovenským sídliskom počas sviatkov, väčšina okien bliká modrým svitom. Televízor sa cez Vianoce vypína asi len vtedy, keď rodina odchádza na lyžovačku. Ale nielen cez sviatky pokoja je televízor verným spoločníkom. Televízia je pre dnešné deti asi najobľúbenejším spôsobom trávenia voľného času po celý rok. Na tom nie je nič zlé, tvrdia vedci. Či má televízia na dieťa negatívny alebo pozitívny vplyv, závisí v prvom rade od správneho výberu a optimálneho dávkovania programov.
Televízia navádza k brutalite, televízia urobila z mladíka vraha. Podobné titulky sa pred niekoľkými rokmi objavili v svetových médiách po tom, čo devätnásťročný mladík zavraždil v bavorskej dedine Gersthofen 12-ročné dievča. Vraždu zinscenoval presne podľa scenára filmu Vreskot.
V USA zas dvojročný chlapček v snahe napodobniť televízne postavičky Teletubbies urobil big hug - velikánske objatie - televízora. Ako sa ho pokúsil objať, televízor sa prevrátil a chlapčeka privalil.
Tragická udalosť vyvolala debaty na tému televízneho démona: vinou televízie sú deti agresívne, asociálne, labilné, nevedia komunikovať, nehýbu sa. Nejedna z diskusií vyústila do zásadnej výchovnej otázky: televízia - áno alebo nie?
Nebezpečná abstinencia?
Mnohí mediálni odborníci však majú v tom úplne jasno: „Ak dnes chceme vychovávať deti tak, aby z nich raz boli kompetentní dospelí, jednoducho musia televíziu sledovať." Niektorí považujú dokonca za nebezpečné vychovávať deti k televíznej abstinencii. Skrátka, televízia patrí k spoločenskej realite. Všetci odborníci však jednohlasne dodávajú, že pozeranie televízie u detí treba regulovať, majú ju pozerať v správnom čase a v správnych dávkach. Problémom je, že práve toto sa v rodinách väčšinou nedodržiava.
Všetky deti totiž televíziu milujú. Už najmenšie bábätká otáčajú inštinktívne hlavičku za blikajúcou obrazovkou, neskôr ich fascinujú animované postavičky, rozprávky, ale aj detské vzdelávacie programy. Na školských dvoroch sú bežnou témou detských rozhovorov práve bežiace seriály. Kto ich nepozerá, stáva sa outsiderom. A takto to funguje aj u rodičov. Väčšina, aj tých zaneprázdnených, si na čarovnú skrinku vždy nájde čas. Hovoria, že je to pre nich relax.
Pedagogička pri Medzinárodnom centrálnom inštitúte pre mládežnícke a vzdelávacie televízne vysielanie Maya Gotzová sa domnieva, že aj pre deti je televízia dôležitá ako istý spôsob relaxácie po náročnom dni v škole či záujmových krúžkoch. Obrazovka poskytuje deťom malé úniky z každodenného života - čím je reálne prostredie nevľúdnejšie, tým viac hodín trávia pri obrazovke.
„Cez týždeň pozerám televíziu päť hodín denne, cez víkend až osem, skrátka všetok voľný čas trávim pri televízore," opisuje 11-ročná Marija z Moskvy svoju najobľúbenejšie aktivitu. V mnohých rodinách na celom svete je televízny prijímač zapnutý celý deň. Často pred ním sedia aj najmenšie deti.
Prestížny výskumný inštitút Kaiser Family Foundation v Kalifornii zverejnil v októbri výsledky štúdie, podľa ktorej má televízor vo svojej izbe štvrtina amerických detí do dvoch rokov. Dve tretiny z viac ako tisíc opýtaných rodičov pripustili, že denne posadia svoje dieťa pred obrazovku televízora alebo počítača priemerne na dve hodiny. Práve počas prvých dvoch rokov života sa v mozgu tvorí veľká časť nervových spojení a v tomto čase deti vôbec nepotrebujú televízor, ale starostlivosť rodičov, upozorňuje výskumník z Harvardovej univerzity Michael Rich.
Televízia - okno do sveta
Treba si však uvedomiť, že pre väčšie deti je televízia dôležitá aj kvôli kontaktu s rovesníkmi, pre zaradenie sa do skupiny. Ten, kto nepozná Simpsonovcov, Pokémonov či Obelixa, je počas prestávkových debát doslova zahnaný do kúta.
Experti z mníchovského Inštitútu pre mediálne vedy na základe jedného zo svojich výskumov tvrdia, že detské programy deti po všetkých stránkach vzdelávajú a vychovávajú. Učia ich sociálnemu a kultúrnemu správaniu, deti z nich nasávajú vedomosti. Pri spoločnom pozeraní Milionára rodičia neraz žasnú, čo všetko ich dieťa vie. Televízia je naozaj oknom do sveta. Deti sa dozvedia, ako vznikali egyptské pyramídy, či ako žije zver v lesoch. Bolo by síce lepšie, keby im to vysvetlili rodičia, alebo ich vzali do lesa na vychádzku, realita je však taká, že obyčajne na to nemajú čas.
Zodpovednosť však leží hlavne na rodičoch. Tak ako učia deti jazdiť na bicykli, mali by ich naučiť aj optimálnemu zaobchádzaniu s televíziou. To však vyžaduje veľkú disciplínu od nich samých - lebo oni sú vzorom. Znamená to cielený výber programov, vyhýbať sa živelného prepínaniu kanálov, nepozerať v prítomnosti detí programy plné násilia, drastických scén a zločinov. A podľa možnosti sledovať s deťmi detské programy a o tom, čo spolu vidia, sa rozprávať.
Anketa
Niekoľkých známych ľudí sme sa pýtali, aký majú ich deti vzťah k televízii, ako sa to oni snažia ovplyvňovať a ako to u nich vyzerá s pozeraním televízie cez sviatky. Majú ich deti svoj obľúbený televízny program?
Ivana Christová, podnikateľka, bývalá Miss Československa
„Moja dcéra cez týždeň televíziu nepozeráva. Dosť času jej zaberá škola a krúžky a na televíziu nemá veľa času. Cez víkendy si rada pozrie detské relácie, rozprávky či seriály pre deti. Aj keď často víkend trávime vonku v prírode, nechcem jej odopierať možnosť sledovať rozprávky. Viem, ako rada som ich pozerala ja. Cez Vianoce pozeráme televíziu spolu a hlavne rozprávky, pretože tie ma upokojujú - majú takmer vždy šťastný koniec."
Peter Lipa, spevák
„Moje deti majú, žiaľ, kladný vzťah k televízii. Keď si k nej sadnú, iba pozerajú a pozerajú, kým im človek nepovie, že televízor sa dá aj vypnúť. Potom ho vypnú a robíme niečo iné. Vlastne vždy, keď mám pre nich pripravený iný program, ktorý ich zaujme, na televíziu rýchlo zabudnú. Tak isto je to aj počas Vianoc. A keď mám čas, k televízii si s nimi sadnem aj ja. V poslednom čase sa mi stáva, že tam aj zaspím, hlavne ak dávajú program, ktorý ma vôbec nezaujme a ničím neupúta. Nemyslím si, že moje deti majú obľúbenú rozprávku. Viem však, že syn Paľko má na detskom kanáli vytypované rozprávky, ktoré rád pozerá."
Martina Bartošíková, moderátorka
„Moja dcéra nemá cez týždeň veľa času na pozeranie televízie, lebo sa učí do školy. Cez víkendy je to iné. No najčastejšie si svoje obľúbené rozprávky pozerá na videu alebo na DVD - jej najobľúbenejší je Harry Potter. Na DVD často pozerá rozprávky aj v angličtine, aby sa zdokonaľovala v jazyku. Cez vianočné obdobie pozerávame rozprávky spolu a naša obľúbená je Tri oriešky pre Popolušku." (hab)
Čomu deti kedy rozumejú
Do 2 rokov
Už malé bábätká obracajú hlavu k televízoru, ale to, čo sa na obrazovke odohráva, vnímajú skôr zvukovo ako vizuálne. Niektoré štúdie uvádzajú, že 18-mesačné deti dokážu rozoznať postavičky z televízie na predmetoch nachádzajúcich sa v ich okolí - napríklad na tričkách, knižkách, pohároch. Vo veku dvoch rokov deti opakujú často sa vyskytujúce televízne texty a začínajú napodobňovať konanie odpozorované z obrazovky.
3-5 rokov
Deti predškolského veku nevnímajú film ako celok, ale skôr ako jednotlivé obrazy a nedokážu ani sledovať dlhšie rozprávanie. Až časom prichádzajú na to, že to, čo vidia v televízii, nie je skutočnosť. A tak prestávajú napríklad hľadať svoje obľúbené postavičky za televíznou skrinkou. V tomto veku poskytuje deťom sledovanie detského vysielania priestor na spoločné šantenie, detské debaty či hry pred obrazovkou. Dlho sa však na jednu činnosť ešte nedokážu sústrediť.
6-9 rokov
Deti základných škôl majú ešte stále problémy napríklad so zrýchleným obrazom, náhlymi časovými posunmi, spätným odvíjaním deja na obrazovke či náhlou zmenou prostredia, takže často nechápu súvislosti toho, čo sa na obrazovke odohráva. Postupne však v čoraz väčšej miere rozlišujú fikciu od reality.
10-13 rokov
Väčšina 10-ročných detí už dokáže rozoznávať rôzne druhy programov, sledovať niť deja a rozprávania a dištancovať sa od toho, čo vidia. To však neznamená, že filmy im nemôžu uškodiť. Približne vo veku 10 rokov možno nechať dieťa sledovať aj spravodajské vysielanie.
(mu)
Rady pre rodičov
Úplne bez televízie to zrejme nejde, ale naučiť sa dodržiavať pravidlá pri zaobchádzaní s televíznym ovládačom sa určite dá.
Čo odporúčajú odborníci?
* Troj- až päťročné deti by mali stráviť pred televízorom maximálne pol hodiny denne, šesť- až deväťročné hodinu a desať- až trinásťročné najviac jeden a pol hodiny denne.
* Nepoužívajte televíziu ako prostriedok odmeny či trestu. V opačnom prípade bude mať vaše dieťa pocit, že televízia je niečo, kvôli čomu sa oplatí zvlášť sa snažiť.
* Malé deti sa pri sledovaní televízie odreagúvajú pobehovaním, rozprávaním či napodobňovaním a vybíjajú tak zo seba energiu a napätie. To však neznamená, že sa im program nepáči. Netreba preto od nich žiadať, aby iba ticho sedeli a nerozprávali. Hovorte s dieťaťom o pocitoch zo sledovaného programu.
* Aj keď vám to padne zaťažko, buďte svojmu dieťaťu príkladom pri výbere programu, zapínaní, prepínaní kanálov, ale aj pri vypnutí televízora.
* Pozerajte televíziu spolu s deťmi. Tak si všimnete prípadné problematické situácie a môžete zasiahnuť. Okrem toho, deti majú takéto spoločné zážitky veľmi rady.
* Deti by nemali sledovať televíziu tesne pred spaním. Je vhodné nechať im ešte polhodinu na to, aby mohli o filme hovoriť, alebo sa iba vyšantiť.
* Pre deti nie sú vhodné kriminálne filmy, viacdielne programy, programy bez šťastného konca a správy. Násilnícke scény v kreslených filmoch, ako napríklad Tom a Jerry, vníma väčšina detí ako fikciu. Približne vo veku desať rokov možno nechať dieťa sledovať aj spravodajské vysielanie.
* Vysvetľujte deťom, ako televízia funguje. So staršími deťmi sa môžete rozprávať o filmových trikoch a dramaturgii.
* Pokúste sa obľúbené programy vašich detí pozerať ich očami, a to aj vtedy, ak celkom nezodpovedajú vášmu vkusu.
* Ak vaše deti hneď po príchode zo školy zapínajú televízor a neučia sa, môžete vyskúšať radu Andrey Peckovej z Bratislavy: „Riešenie je jednoduché. Keď sa neučia a dostanú zlé známky, vytiahnem z televízora kábel a vezmem ho so sebou do práce. Tak mám istotu, že deti nebudú mať popoludní čo pozerať. Deti sú síce nespokojné a nie je isté, či robia niečo zmysluplnejšie, ale naučili sa neprotestovať a aspoň si nekazia oči."
(mu)
Autor: MARGITA KRUŽLIAKOVÁ
