Fiaskom bruselského summitu sa začala nová etapa európskej politiky. Podľa niektorých etapa chaosu, podľa iných už aj krízy. V každom prípade pôjde o obdobie, v ktorom sa bude rozhodovať o moci a peniazoch, a preto sa nikto, ani Slovensko, nebude môcť vyhnúť nepríjemným dilemám.
Slovenská politika sa pred summitom zaoberala tým, či má v spornej otázke moci podporiť návrh ústavy, alebo systém vážených hlasov z Nice. Napokon sa priklonila k ústave, hoci aj premiér priznal, že „mechanizmus rozhodovania prijatý v Nice by bol pre malé krajiny atraktívnejší". Keď Poliaci a Španieli zabránili odchodu od tohto mechanizmu, nielen Slovensko, ale aj Maďarsko a Česko sa prihlásili k francúzsko-nemeckej iniciatíve „dvojrýchlostnej Európy". Tri krajiny Visegrádkej štvorky sa v otázke moci pridali k Francúzom a Nemcom, tieto dva štáty a ani Veľká Británia, Holandsko, Rakúsko a Švédsko však nie sú na ich strane, keď ide o peniaze. Ako čistí prispievatelia totiž prišli s návrhom na zmrazenie či zredukovanie rozpočtu únie, čím by sa zredukoval aj význam princípu solidarity, ktorý vyhovuje chudobnejším členom. V budúcom roku bude spor o ústavu spojený so spormi o rozpočet, čo je práve to, čomu sa chcela únia vyhnúť. Všetky jej dilemy budú dilemami aj pre Slovensko - a to i v takej otázke, akou sú platy europoslancov.
Európsky parlament schválil návrh, aby sa platy jeho členov zjednotili. Každý by mal bez diét a príspevkov na kanceláriu dostávať mesačne 8500 euro. U nás ide asi o dvojnásobok toho, čo majú prezident a premiér spolu. Ak návrh odsúhlasí aj Rada EÚ, tak sa stane realitou. Každý štát však môže zostať pri dnešnom systéme, keď je plat europoslancov rovnaký ako plat poslancov národných parlamentov. Lenže vtedy si bude svojich europoslancov platiť z vlastného rozpočtu, kým „zjednotený" plat by sa vyplácal z rozpočtu únie. Bude zaujímavé sledovať, ako si s touto dilemou poradí náš establishment. A či sa jej nebude venovať viac, ako všetkým ostatným dilemám európskej politiky dohromady.
