V Škole úžitkového výtvarníctva učiteľov „trestajú“ za vlastnú tvorbu.
„Mečiarova vláda túto demokratickú páku zrušila,“ hovorí pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) v Bratislave maliar Milan Bočkay. „Riaditelia postupne pochopili, že nie sú závislí od svojich kolegov a že pán je hore.“
V roku 2000 síce Dzurindova vláda obnovila činnosť školských rád, ich hlas pri obsadzovaní postu riaditeľa je však iba poradný.
O spolupráci
Na bratislavskej ŠÚV-ke už dlhší čas vládnu zlé vzťahy medzi pedagógmi a vedením školy. Časť pedagógov hovorí, že riaditeľ považuje umeleckú tvorbu za ich mimopracovnú záležitosť a likviduje tak tvorivú atmosféru, ktorá je na takejto škole zvlášť potrebná. „Na škole máme takzvané voľné dni,“ vysvetľuje Bočkay. „Vtedy pracujem v ateliéri a na tieto dni sa orientujem aj pri príprave svojich výstav. Keď vedenie nečakane zvolá poradu v tomto termíne, musím si vziať neplatené voľno.“
Vlastná tvorba a imidž školy
„Ja sa nikoho nepýtam, prečo sa nemôže zúčastniť na porade alebo vyučovaní. Ale pracovný čas každého zamestnanca je 42 hodín týždenne, nielen tých 22 hodín, ktoré odučí,“ hovorí riaditeľ ŠÚV-ky Jozef Hipš. „Nepamätám sa však, že by niekto nedostal voľno na vernisáž vlastnej výstavy, ak o to písomne požiadal.“
Učitelia však tvrdia, že riaditeľ postihuje tvorivých pracovníkov tak, že im na prípravu výstavy udeľuje iba neplatené voľno, a tak ich vlastne trestá za vlastnú tvorbu.
Princípy alebo predpisy
Názory vedenia školy a jej odborných pedagógov sa líšia aj v iných bodoch. „Vedenie školy má mimoriadny záujem na vytvorení takých podmienok, aby v škole vládla tvorivá atmosféra,“ hovorí riaditeľ. Pedagógovia Milan Bočkay a Vladimír Kordoš však tvrdia, že ich tvorivá činnosť je to posledné, čo vedenie školy zaujíma, a že učiteľ odborných predmetov, ktorý vlastnou tvorivou činnosťou ďalej nerastie, je na tomto type školy zbytočný.
Na iných umeleckých školách – napríklad v Trnave a Košiciach – je vraj situácia iná: účasť na výstavách sa priamo vyžaduje. „Pán Hipš sa vyhovára, že vysoké školy majú iné predpisy,“ hovorí Bočkay. „Ale v princípe fungovania umeleckých škôl predsa nemôže byť rozdiel.“
Osobnosť riaditeľa
Riaditeľ Hipš však vidí situáciu inak: „Ja len dodržiavam pravidlá. Zákonník práce nerozlišuje medzi pracovníkmi z umeleckého prostredia a inými. Nemôžem uprednostňovať určitú skupinu učiteľov.“
Sochár Vladimír Kordoš hovorí: „Myslím si, že náš problém väzí najmä v nedostatku dobrej vôle. Riaditeľ školy musí byť osobnosť s nadhľadom, nie iba mechanický vykonávateľ príkazov vrchnosti. Za komunistov náš vtedajší riaditeľ objednal autobus, aby sme sa mohli zúčastniť na trnavskej vernisáži takmer zakázanej výstavy nášho kolegu. Terajší riaditeľ nám odmietol požičať staré auto patriace škole na prevoz našich prác do galérie.“
Teplé miestečko alebo služba?
Problémy by vraj mohla vyriešiť zmena zákona: „Zákon by mal stanoviť, že riaditeľ môže byť do funkcie zvolený len na určité obdobie,“ hovorí Bočkay. „Tí, ktorí chápu riaditeľský post ako službu škole, spravidla vedia, že budú mať menej času na svoje vlastné aktivity a sú celkom radi, ak môžu po určitom období podať štafetu inému kolegovi. Tak by sa zabránilo tomu, aby sa niekto na poste riaditeľa zabetónoval a školy by dostávali stále nové impulzy.“
MONA GÁLIKOVÁ
FOTO – TASR
