Oľga Šalagová,
herečka
manželka Milana Dubovského
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Na vysokoškolskej brigáde v Leopoldove. Oberali sme marhule. Milan bol taký dobrý a nosil ma na chrbte, aby som dosiahla na strom.
Odvtedy ste začali spolu chodiť?
Nie. Chodiť sme spolu začali pri skúšaní muzikálu Traja mušketieri. Rozhneval ma, lebo mi načas nezložil pesničku. Toľko si ma udobroval, až som si ho zobrala.
Dátum svadby?
V máji minulého storočia.
Dobre na ňu spomínate?
Ani nie. Bol to hektický deň, takže som si povedala, že by som to už neopakovala.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Našťastie, stíham všetko, ale ak treba, pomôžu mi synovia aj manžel. Dnes obdivujem, ako som to kedysi všetko zvládla sama. Po nociach zaváram, varím a pečiem, ale tak som si na to zvykla, že to už považujem za oddych. Zvládnem aj dve - tri roboty naraz. Ja naozaj neviem, čo je nuda.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v rodičovskom byte. Môj otec bol Karvašov bankový úradník, po nástupe komunizmu sme si svoje ako rodina užili. Chvalabohu, byt sa nám napriek všetkému podarilo udržať, hoci si naň mnohí brúsili zuby.
Kde trávite voľný čas?
Nemám voľný čas. Ak ho predsa mám, ľahnem si a spím.
Kde ho podľa vás trávi váš partner?
Pri klavíri a v kúte pri písacom stole.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Takej niet. Rada gazdujem, všetko máme doma.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na jedlo, hoci neprepadám panike reklamých akcií. Na deti, na vnukov, krásnu dovolenku a na knihy.
A váš manžel?
On je ešte šetrnejší ako ja, najradšej míňa na vnukov a na deti.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Bolo ich veľa, každý z nich bol iný a krásny. Nie som stádovitý typ, sme slobodní ľudia, ktorí sa obohacujú zážitkami a dojmami.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z dizertačnej skúšky nášho mladšieho syna.
Zložil vám manžel nejakú skladbu?
Nezložil. Ale napravil to syn skladbou Lieky nie sú cukríky v muzikáli Doktor Jajbolí v réžii Oľgy Janíkovej, ktorý vyšiel na CD. Manžel napísal šesť skladbičiek pre nášho staršieho vnuka, ktorý ich aj interpretoval.
Počuli ste o ňom nejakú klebetu - a čo vy nato?
Klebety ma nezaujímajú. Klebetníci a roznášači „dobrých a zlých správ" by si mali pozametať pred vlastným prahom.
Herečka Oľga Šalagová už ako osemnásťročná hrala vo filme Slnko v sieti. Po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU bola krátko členkou Tatra-revue v Bratislave. Štyri divadelné sezóny bola členkou divadla Andreja Bagara v Nitre. Neskôr sa stala členkou Poetickej scény, po jej včlenení do Novej scény, bola súčasťou tohto súboru. Rada spomína na filmové postavy v dielach Panna zázračnica, Hodina modrých slonov, Cézar a detektívy, Hriech Kataríny Padychovej, Horúčka, Gulôčky, Cesta ženy, Kamarátky, Tango pre medveďa, Volanie démonov a televízny film Adam Šangala. Od roku 1990 je na voľnej nohe. S Milanom Dubovským vychovala dvoch synov - Matúša (32), ktorý je ekonómom, a hudobného skladateľa Rastislava (27). Má dvoch vnukov Martina a Jakuba (Maťka a Kubka).
Milan Dubovský
hudobný skladateľ
manžel Oľgy Šalagovej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V lete roku 1961 na brigáde v Leopoldove. My sme tam prišli ako študenti a k nám pridelili nultý ročník hercov. Aby si školu zaslúžili.
Čím vás Oľga upútala?
Bola energická, múdropapuľnatá a krásavica.
Čo ste študovali?
Kompozíciu u profesora Cikkera. Hudobníci si musia ruky chrániť. Jeden z našich kolegov, budúci virtuóz, prišiel na pole v bielych rukavičkách. Pochopili to a dali nás do marhuľového sadu.
Patria marhule medzi vaše favorizované ovocie?
Marhule a marhuľovica. Zaiste.
Dátum svadby?
21. mája 1966
Aká je deľba práce v domácnosti?
Manželka je vynikajúca kuchárka, každodenne varí. Ja zasa rád chodievam nakupovať potraviny, minerálky, prípadne pivo.
Akým jedlom vám najviac ulahodí?
Chicken curry. Recept si priniesla z Inde. Vynikajúco dokáže pripraviť kačicu a hus. Chutí mi však aj jej fazuľová či šošovičová polievka.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v strede mesta. Máme pomerne rozsiahly byt, traja sa doňho pomestíme. Ja mám klasické krídlo a syn elektrickú Yamahu, ktorá je oveľa skladnejšia. Oľga má svoj počítačový kútik.
Aký máte vzťah k herectvu?
Kladný. Mám predsa manželku herečku a k herectvu mám aj aktívny profesionálny vzťah.
Na ktorú divadelnú postavu manželky nedokážete zabudnúť?
Na Riečanovú z Balekovej hry Pomocník a na Mirandolínu.
Kde trávite voľný čas?
S mojimi vnukmi, v prírode a na prechádzkach. Medzi moje lásky patrí aj dobré vínko a preferanc.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Pokiaľ ho má, tak doma. Rada číta, ale v polohe ležiacej.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Je ich zopár, kde dobre varia a ponúkajú dobré vína. Jednoznačne obľúbenú reštauráciu však nemám.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na seba takmer nemíňam. Nerád sa obliekam. Na mne by módni návrhári skrachovali. Nie je to však zo šetrnosti. Som chorý z nakupovania. Rád však nakupujem Skalický rubín u Čulenovcov alebo dobré modranské víno.
A vaša manželka?
Trošku na oblečenie, aj keď nie tak veľa, akoby sa zdalo. Kupuje aj darčeky pre synov a vnúčatá. Mne už menej, pretože nerád darčeky dávam aj ich nerád dostávam. Som v tomto trocha čudák.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Precestovali sme mnoho krajín, veľký dojem na mňa urobilo Japonsko.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Vždy sa tešíme z úspechov vnukov a detí. Napríklad, že nášho Kuba v škôlke pochválili. On je veľký lapaj, a preto som pri tejto správe od úžasu takmer spadol na zadok.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu a čo vy nato?
Roky som o nej počúval klebety presne takého typu, ako sa hovoria o atraktívnych ženách. Dojmológia na mňa nepôsobí.
Hudobný skladateľ Milan Dubovský končil v roku 1964 štúdium kompozície na VŠMU. Dvadsaťpäť rokov bol v slobodnom povolaní a komponoval. Ešte počas štúdia sa zblížil s činoherným divadlom. Dlhé roky komponoval scénickú a filmovú hudbu pre dospelých aj pre deti. Venoval sa aj komornej tvorbe. Zložil štyri opery. Učí na konzervatóriu. Minulý rok mala v Slovenskej filharmónii premiéru jeho komorná skladba Concertino pre fagot a sláčikový kvartet. SND v Bratislave v súčasnosti uvádza jeho detskú operu Tajomný kľúč.
Autor: Barbora Laucká /Foto: Roman Ferstl
