6. januára
Ruská Štátna duma berie do úvahy rozhodnutie Severoatlantickej aliancie pozvať do svojich radov sedem krajín strednej a východnej Európy.
7. januára
Občianska iniciatíva Za referendum o vstupe Slovenska do NATO vyzvala občanov, aby svojím podpisom podporili jej petičnú akciu za vypísanie referenda o vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie.
Komunistická strana Slovenska a obe Slovenské národné strany podporili iniciatívu Petičného výboru občianskej iniciatívy Za referendum o vstupe Slovenska do NATO.
8. januára
Vláda vyjadrila nesúhlas s návrhom skupiny poslancov NR SR za Komunistickú stranu Slovenska na prijatie uznesenia parlamentu o vyhlásení referenda o vstupe Slovenska do NATO.
Aktualizovaný Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2003 až 2008 predložil na dnešnom rokovaní vlády minister obrany SR Ivan Šimko.
14. januára
Ak signatári petičnej akcie Za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO získajú potrebných 350 000 podpisov, prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster je pripravený vyhlásiť ho. Uviedol to na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi Národnej rady SR.
15. januára
Spojené štáty formálne požiadali spojencov z NATO o podporu v prípade útoku na Irak. Washington špecifikoval šesť oblastí pomoci, z ktorých žiadna nezahŕňa priamu vojenskú účasť.
21. januára
Za nového riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva bol menovaný dovtedajší hovorca ministerstva obrany František Kašický.
22. januára
George Robertson oznámil, že v decembri tohto roku odstúpi z postu generálneho tajomníka NATO. Svojím rozhodnutím ukončil špekulácie, že vo funkcii ostane ešte ďalší rok.
23. januára
Proti vstupu Slovenska do NATO bolo 48 percent Slovákov, čo je najviac od decembra roku 2001. Vstup do NATO podporovalo podľa ÚVVM pri ŠÚ SR 46 percent obyvateľov.
Za príčinu znižujúcej sa podpory verejnosti vstupu SR do NATO označil minister obrany Ivan Šimko možný vojenský útok na Irak.
24. januára
Na jednodňovú návštevu 2. česko-slovenského práporu KFOR v Kosove pricestoval predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda spolu s ministrom obrany Ivanom Šimkom a náčelníkom OS SR Milanom Cerovským.
29. januára
Vláda SR súhlasila s otvorením vzdušného priestoru na základe nóty, ktorú Slovensko dostalo od Spojených štátov amerických v súvislosti s krízou v Iraku.
5. februára
Generálny tajomník NATO George Robertson poprel nejednotnosť krajín aliancie v otázke Iraku a uviedol, že všetky členské krajiny požadujú, aby Bagdad zničil zbrane hromadného ničenia.
8. februára
NATO a Rusko podpísali dohodu o spolupráci v oblasti záchranných operácií pre ponorky s cieľom zabrániť katastrofám ako bolo potopenie ruskej ponorky Kursk.
9. februára
Belgicko bude blokovať plány Severoatlantickej aliancie na ochranu Turecka v súvislosti s krízou v Iraku, vyhlásil belgický minister zahraničných vecí Louis Michel.
10. februára
Turecko na mimoriadnom zasadnutí Severoatlantickej rady formálne požiadalo o začatie konzultácií o spoločnej obrane tureckého územia v prípade amerického útoku na Irak.
Nemecko, Francúzsko a Belgicko zablokovali rozhodnutie NATO o začatí plánovania vojenských operácií na posilnenie obrany Turecka pre prípad vojny v Iraku.
12. februára
Predstavitelia NATO nemajú žiadne výhrady k pripravovanému novému zákonu o ochrane utajovaných skutočností. Po stretnutí so zástupcami Bezpečnostného úradu NATO to uviedol predseda brannobezpečnostného výboru slovenského parlamentu Robert Kaliňák.
15. februára
Dohodu o vytvorení spoločnej česko-slovenskej jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Iraku podpísali ministri obrany SR a ČR Ivan Šimko a Jaroslav Tvrdík.
16. februára
Aliancia vyriešila spor o posilnení obrany Turecka, ktorý paralyzoval NATO počas uplynulých týždňov. K dohode došlo na pôde výboru, kde Francúzsko nemá zastúpenie.
19. februára
Výbor NATO pre obranné plánovanie odsúhlasil konkrétne opatrenia na posilnenie obrany Turecka, ktoré sa obáva odvetného irackého útoku ak Spojené štáty zaútočia na Bagdad.
Spor o načasovanie príprav na posilnenie obrany Turecka pre prípad vojny v Iraku zmenšil dôveryhodnosť NATO a poškodil vzťahy medzi Spojenými štátmi a niektorými spojencami, citoval generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona španielsky denník El Pais.
25. februára
Vláda SR splnomocnila ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby poslal generálnemu tajomníkovi NATO list, v ktorom ho bude informovať, že SR prijíma pozvanie k pristúpeniu k Washingtonskej zmluve.
4. marca
Podľa februárové prieskumu Ústavu výskumu kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra podporovalo vstup SR do NATO 45 % obyvateľov.
5. marca
Dvaja poľskí vojaci z jednotky pod velením NATO zahynuli na severe Macedónska.
10. marca
Šéf NATO George Robertson navštívil Slovensko. Potvrdil, že prijatie SR do aliancie by už nemalo nič ohroziť. Po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom však zdôraznil, že Slovensko musí vyčistiť bezpečnostné služby a zaručiť dostatočnú ochranu utajovaných skutočností.
13. marca
O potrebe referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO je presvedčených 57,1 percenta účastníkov prieskumu agentúry MVK.
24. marca
Vojna v Iraku nespomalí rozširovanie NATO, vyhlásil šéf aliancie George Robertson.
25. marca
Na dôležitosť členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii upozorňuje vo svojej výzve takmer 50 osobností slovenského spoločenského, politického, kultúrneho a ekonomického života.
26. marca
Veľvyslanci 19 krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli podpísali protokoly o vstupe Slovenska a ďalších šiestich štátov bývalého východného bloku. Uzavreli sa tak rokovania o pristúpení a začala sa ratifikačná fáza.
27. marca
Vláda SR schválila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve a požiadala parlament, aby potvrdil vstup do NATO ešte pred ratifikáciou v členských krajinách aliancie.
Za vstup do NATO sa v prieskume Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu vyslovila len tretina občanov Slovenskej republiky.
29. marca
Kanada ako prvá členská krajina Severoatlantickej aliancie (NATO) ratifikovala prístupové protokoly o rozšírení NATO
31. marca
Minister obrany SR Ivan Šimko sa v pondelok stretol s poradcom generálneho tajomníka NATO pre záležitosti strednej a východnej Európy Chrisom Donnellym.
1. apríla
EÚ prevzala od Severoatlantickej aliancie mierovú misiu v Macedónsku.
5. apríla
Čelní predstavitelia siedmich krajín, ktoré sa majú už čoskoro stať členskými štátmi NATO, vyjadrili v rumunskom Snagove prianie, aby Spojené štáty a Európa pokračovali vo vzájomnej spolupráci aj napriek ich súčasným nezhodám kvôli Iraku.
10. apríla
Slovenský parlament ako prvý v kandidátskych krajinách schválil pristúpenie k Severoatlantickej zmluve. Zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za 124, proti bolo jedenásť poslancov KSS.
Slovensko bude mať v Parlamentnom zhromaždení NATO päť zástupcov, teda o jedného viac než doteraz. Rozhodol o tom stály politický výbor, ktorý rokoval v Paríži po prvý raz za účasti siedmich asociovaných krajín.
Na prelome marca a apríla podporovalo vstup Slovenska do NATO podľa Národného osvetového centra 43,5 percenta občanov.
14. apríla
Nórsko sa po Kanade stalo druhou krajinou NATO, ktorá ratifikovala protokoly k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Slovenska a ďalších šiestich štátov do aliancie.
24. apríla
Ak niektorá členská krajina o to požiada, NATO by sa mohlo podujať na prevzatie mierovej misie v Iraku, vyhlásil v centrále NATO Vrchný veliteľ spojeneckých ozbrojených síl v Európe (SACEUR) generál James Jones.
29. apríla
Slovensko by po vstupe do NATO malo prispieť predovšetkým ženistami, chemikmi, ľahkými jednotkami, zdravotníkmi a vojenskou políciou, uviedol v Bratislave hlavný veliteľ spojeneckých síl pre severnú Európu Jack Deverell.
1. mája
Slovenskú republiku navštívil minister obrany Dánskeho kráľovstva Svend Aage Jensby.
2. mája
Severoatlantická rada poverila vojenské orgány NATO, aby začali plánovať prevzatie medzinárodnej mierovej operácie v Afganistane.
5. mája
Za vstup Ukrajiny do NATO by v máji hlasovalo iba 19 percent voličov.
7. mája
Podľa prieskumu Ústavu výskumu kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra podporovalo vstup SR do NATO viac ako 48 percent respondentov, čo bol oproti aprílovému prieskumu nárast o vyše 3 percentá.
8. mája
Senát Kongresu USA schválil vstup Slovenska a ďalších šiestich krajín do Severoatlantickej aliancie. Za vstup Slovenska, Slovinska, Rumunska, Bulharska, Litvy, Lotyšska a Estónska hlasovalo všetkých 96 senátorov.
12. mája
Poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski oznámil, že jeho krajina požiada NATO o spoluprácu pri spravovaní poľskej vojenskej zóny v Iraku.
13. mája
V Moskve sa začalo zasadnutie Rady NATO-Rusko na úrovni veľvyslancov. Zúčastnil sa na ňom aj generálny tajomník NATO George Robertson a ruskí ministri zahraničných vecí a obrany Igor a Sergej Ivanov.
15. mája
Dánsky parlament ratifikoval rozšírenie NATO o sedem nových krajín vrátane Slovenska. Zo 179 poslancov hlasovalo za ratifikáciu prístupových protokolov 105, proti boli 4, nezdržal sa žiaden.
16. mája
Poľsko požiadalo NATO o pomoc pri zabezpečení vojenských jednotiek vo svojej stabilizačnej zóne v Iraku. Od aliancie však zatiaľ žiada len "analýzu možností" a podpornú rolu pri svojej misii.
20. mája
Minister vnútra SR Ivan Šimko sa v bruselskej centrále NATO stretol s viacerými predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie.
Na plnenie partnerských cieľov, ktoré sú súčasťou Národného programu prípravy na členstvo v NATO, je do roku 2008 vyčlenených 19,5 miliardy korún, oznámil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR genpor. Milan Cerovský.
21. mája
Veľvyslanci členských krajín NATO jednohlasne schválili poskytnutie logistickej podpory Poľsku pri zabezpečení stabilizačnej zóny v Iraku.
25. mája
V Prahe sa začalo jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO. Zaoberalo sa súčasnou situáciou v Iraku a situáciou, ktorú v Severoatlantickej aliancii spôsobila iracká kríza.
26. mája
Generálny tajomník NATO George Robertson navštívil Českú republiku. Ocenil ochotu ČR pri budovaní multinárodnej jednotky protichemickej ochrany určenej pre potreby NATO.
31. mája
Severoatlantická aliancia sa rozhodla, že si bude v najbližších rokoch prenajímať lietadlá Antonov-124 ukrajinskej výroby.
2. júna
Maďarský parlament ratifikoval vstup Slovenska do NATO.
3. júna
Členské krajiny NATO sa na schôdzke šéfov diplomacií v Madride napriek rozporom ohľadom použitia sily v Iraku rozhodli pokračovať v transformácii aliancie tak, aby bola schopná čeliť bezpečnostným výzvam ďaleko za hranicami jej doterajšej pôsobnosti.
5. júna
Nemecký Bundestag väčšinou hlasov odsúhlasil rozšírenie NATO o sedem kandidátskych krajín (SR, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko) na budúci rok.
8. júna
Nemecko oznámilo, že zvažuje ukončenie brannej povinnosti a plnú profesionalizáciu svojich ozbrojených síl.
10. júna
Pripravenosť SR na ochranu utajovaných skutočností NATO zisťoval na Slovensku riaditeľ Bezpečnostného úradu NATO Wayn S. Rychak.
Rusko je pripravené spolupracovať s NATO pri mierovej obnove Afganistanu. Ako informoval ruský minister obrany Sergej Ivanov, v Kirgizsku už vytvárajú jednotku rýchleho nasadenia.
12. júna
Ministri obrany členských krajín NATO sa na stretnutí v Bruseli dohodli na znížení počtu základní NATO o 40 percent.
Americký minister obrany Donald Rumsfeld pohrozil Belgicku, že by mohlo prísť o sídlo NATO, ak bude naďalej udržiavať v platnosti zákon o univerzálnej pôsobnosti jeho súdov.
18. júna
MZV SR privítalo rozhodnutie Severoatlantickej rady NATO, na základe ktorého sa začínajú kandidátske krajiny, vrátane SR, zapájať do práce jednotlivých výborov, pracovných skupín a agentúr NATO ako pozorovatelia.
Litva sa chce uchádzať o zriadenie vojenskej základne NATO na svojom území. Uviedol to minister obrany Linas Linkevicius.
19. júna
Rumunsko ponúklo NATO možnosť zriadiť na svojom území vojenské základne.
23. júna
O príprave SR na členstvo v NATO v budúcom roku v Bratislave rokoval vládny výbor PRENAME. Zhodol sa, že rezorty definujú svoje úlohy do polovice júla, konečná podoba PRENAME na rok 2004 bude známa v septembri.
26. júna
Najvyšší spojenecký veliteľ pre Európu, generál James Jones vymenoval nemeckého generálporučíka Götza Gliemerotha za veliteľa novej misie NATO v Afganistane. Zároveň vymenoval za jeho zástupcu kanadského generálmajora Andrewa Leslieho.
27. júna
Rumunská armáda bude v roku 2007 pozostávať len z profesionálov, pričom ich počet bude predstavovať 90 tisíc. Oznámil to minister obrany Mircea Pascu.
Ďalší postup pri modernizácii vrtuľníka Mi-24 prerokovali v Krakove šéfovia rezortov obrany Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska.
