Skutočnosť, že tento rok má viac pracovných dní, je pre Národnú banku Slovenska dokonca natoľko závažná, že ju spomína vo svojom dôležitom dokumente - Menovom programe. To sa bežne nestáva.

„Priestupný rok 2004 má o štyri pracovné dni viac ako predchádzajúci rok (o 3 sviatky menej), čím by sa vyššia tvorba hrubého domáceho produktu v jednotlivých odvetviach mohla prejaviť na stránke použitia v náraste súkromnej spotreby, zásob i vývozu a dovozu výrobkov a služieb," píše sa v menovom programe.

Jedným z najzaujímavejších čísel menového programu je odhad ekonomického rastu. Práve ten počet pracovných dní budúci rok ovplyvní a ekonómovia národnej banky aj vypočítali ako.

„V úhrne by mohol HDP rásť o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu rýchlejšie, čo by kompenzovalo riziká na strane jeho poklesu, respektíve priblížilo celkový rast ekonomiky k hornej hranici prognózovaného intervalu," uvádza sa ďalej v dokumente. Pásmo, v ktorom sa bude tohtoročný ekonomický rast pohybovať, určila NBS na 3,7 až 4,3 percenta.

Ako ďalej zdôvodňuje, „len vplyvom matematického prepočtu hrubý domáci produkt vydelený kalendárnymi dňami (mierne viac ako dve miliardy korún v stálych cenách) pri navýšení ročného objemu HDP v miliardách korún o túto sumu vychádza zrýchlenie dynamiky rastu približne o 0,28 percentuálneho bodu, pričom predpokladáme, že väčší počet pracovných dní a menší počet sviatkov v porovnaní s rokom 2003 by sa tiež mohol prejaviť v zvýšenej ekonomickej aktivite jednotlivých subjektov, preto odhadujeme príspevok k rastu HDP v intervalovom vyjadrení (približne 0,3-0,4 percentuálnych bodov)."

Teda už len samotný fakt, že bude viac pracovných dní, zvýši výkonnosť ekonomiky oproti vlaňajšku.

Analytik ČSOB Marek Gábriš k tomu dodáva, že niekde sa bežne pracuje aj cez voľné dni. „Vyšší počet pracovných dní sa prejaví na produkcii, najmä v tých odvetviach, čo bežne pracujú iba v pracovné dni. Niektoré odvetvia - napríklad elektrárne, totiž pracujú aj cez víkendy," hovorí.

S každým pracovným dňom pritom súvisia aj ďalšie činnosti - ľudia cestujú za prácou a to sa prejaví na tržbách dopravcov, či idú na obed, čo ovplyvní tržby stravovacích zariadení. Vyššia výroba a predaj prinesú tiež viac peňazí do štátneho rozpočtu vo forme daní.