Vangelis s opernou divou Jessye Normanovou, ktorá pred dvoma rokmi spoluúčinkovala vo Vangelisovom koncerte Mythodea v Diovom chráme v Aténach. FOTO - ČTK
Má tajomne znejúce meno Evangelos Papathanasiou, ale ako syntetizátorový kúzelník sa preslávil pod menom Vangelis. Vo vlastných albumoch, mnohých filmoch, televíznych, divadelných, baletných a chorálnych skladbách vytvoril nezameniteľný štýl, ktorý sa aj napriek mnohým pokusom nepodarilo nikomu napodobniť.
Šesťdesiatročný Vangelis patrí k najpredávanejším Grékom všetkých čias.
Ak ho vyzvete na rozhovor, lakonicky odpovedá: „Všetko je v mojej hudbe." Ak sa ho však opýtate, čo je za tónmi jeho skladieb, nadvihne hrubé obočie a pozýva na krátky vstup do jeho zákulisia. Tak ako nedávno počas jeho súkromnej návštevy vo Viedni.
Čo treba hľadať za tónmi vašich skladieb?
„Snažím sa iba o to, aby mali ľudia možnosť prostredníctvom mojej hudby poznať, čo si myslím. Sprostredkúvam vám hudbu a je len na vás, čo si s ňou urobíte."
Je teda hudba aj vaším názorom?
„O mojej hudbe sa hovorí, že je najmä o pocitoch, ale za každým emocionálnym vnemom je aj konkrétna myšlienka. Je to úzke prepojenie, ktoré funguje, len keď sú obidva prvky v harmónii."
Rozum a cit?
„Áno, ale medzi nimi je obrovské pole, v ktorom sa pohybujem."
Vaše albumy sa kupujú po státisícoch. Myslíte si, že môžete pôsobiť na myslenie ľudí?
„Hudba je silné médium, ale ani ona nemôže priamo vplývať na správanie ľudí. Môže ich dostať do určitej nálady, môže vyvolať istú atmosféru. Mne úplne stačí, keď je mojim poslucháčom pri nej dobre."
Hudba ako relaxácia?
„Čiastočne, ale nie v zmysle zurkotania potôčika či štebotu vtákov. Moja hudba môže byť určená na relaxáciu, ale aktívnu. To znamená, žeby mala spúšťať ľudskú fantáziu."
Vaša hudba je taká rozmanitá, že ju nemožno zaradiť ani k popu, rocku, klasike, džezu či novej vlne. Ako by ste ju definovali?
„Veľmi dôležitá bola pre mňa etnická hudba. Uchovávam si v sebe grécku klímu, ducha, tradíciu aj hudbu. Druh hudby však nerozlišujem, pretože je nedeliteľná."
Predsa len sa jej najčastejšie hovorí crossover - ponad všetko.
„Ale to by sa dalo povedať aj o hudbe Yanniho, Tomitu, Andreasa Vollenweidera alebo Jeana-Michela Jarra."
Čo si myslíte o týchto svojich kolegoch?
„Hudbu iných zásadne nehodnotím, len ju nechávam na seba pôsobiť, a potom si triedim pocity."
Nechávate sa ňou aj inšpirovať?
„Všetko sú to podnety, ale to viete - od Mozarta k Michaelovi Jacksonovi je dlhá cesta. Niekedy dlhšia ako výlet k najbližšej galaxii."
Hudobným talentom ste vraj oplývali už ako štvorročný. Ako si spomínate na detstvo?
„Hral som na klavíri, bicie a ďalšie veci, ktoré boli po ruke a vydávali zvuk. Už vtedy som sa chcel dostať na koreň melódie, až k jadru zvuku. Samotná vibrácia zvuku obsahuje melódiu, harmóniu a rytmus."
Vraj ste neradi chodievali do hudobných škôl. Prečo?
„Vždy som cítil, že by som si nemal osvojovať znalosti ostatných, lebo najväčší význam majú osobné skúsenosti a zrenie. Je chybou veriť, že k vnímaniu hudby potrebujeme špeciálne vzdelanie. Ale určite potrebujeme dobré všeobecné vzdelanie, aby sa otvorili naše centrá vnímania. Pre hudobníka neexistuje väčšie šťastie, ako keď objaví svet vlastných tónov."
Ktorý album považujete za najosobnejší?
„Do každého som išiel s maximálnym sústredením a zdalo sa mi, že aj s dostatočným množstvom nápadov. S odstupom času sa možno zdá, že niektoré skladby boli formálnym opakovaním už starších vecí, ale ja tvrdím, že som len rozvíjal predchádzajúce motívy."
Takže žiadna skladba vám neprirástla viac k srdcu? Napríklad úvodná skladba z Dobytia raja?
„Tá, čo ste spomenuli, patrí k tým, cez ktoré som sa dostal medzi širokú verejnosť. Nemusí byť automaticky moja najmilšia. Hoci, všetky mám rád. Aj tie, ktoré neboli také slávne."
Skladba Dobytie raja bola k filmu Ridleyho Scotta, ktorému ste robili aj hudbu k Blade Runner. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
„Ridley veľmi presne vie, čo od hudby očakáva. Možno, že sa to na prvý pohľad zdá zväzujúce, ale skladateľ zase vie, čo má ponúknuť."
Vy ste nedobývali len raj, ale aj vesmír. Prečo ste premiéru svojej Mars Odyssey situovali do antického chrámu v Aténach?
„Veda a mytológia sú témy, ktoré ma fascinovali od najútlejšieho detstva. Stopy človeka dobývajúceho vesmír na začiatku tretieho milénia sa začínali v starovekom svete. A práve Grécko patrilo k miestam, ktoré dali napredovaniu človeka mohutný impulz."
V posledných rokoch sa stále častejšie venujete komponovaniu pre symfonický orchester. Je zaujímavé, že k podobnému rozhodnutiu dospel zhruba v rovnakom čase aj najslávnejší súčasný americký skladateľ Phil Glass. Prečo?
„Dôvod je jasný, žiadny elektronický nástroj nenahradí zvukovú plasticitu stočlenného hudobného telesa."
To sú trochu zvláštne slová od človeka, ktorý si takmer celú hudbu doteraz nahrával sám na syntetizátoroch.
„Ako som už povedal - všetko dozrieva a je príjemné, keď na niektoré veci príde človek aj v pokročilejšom veku."
Vangelisova vizitka
Narodený: 29. marca 1943 v gréckom meste Volos
Pravé meno: Evangelos Papathanasiou
Zápis v dejinách: Krstný otec elektronickej hudby
Bydlisko: Po rokoch strávených v Paríži a Londýne sa teraz častejšie vracia do rodného Grécka
Zvláštna črta: Nenávidí spoločenské rubriky
Prvý hit: Rain And Tears (1968) v podaní skupiny AphroditeĘ Child
Najväčší hit: Slávnostný zbor z filmu 1492: Dobytie raja
Ocenenia: Oscar za hudbu k filmu Chariots of Fire (1981), má dve nominácie na Zlatý glóbus za hudbu k filmom Blade Runner (1982) a 1492: Dobytie raja (1992); bol ocenený francúzskym rádom Čestnej légie
Najznámejšia spolupráca: so spevákom Ionom Andersonom zo skupiny Yes vytvoril dvojicu, ktorá sa preslávila pod názvom Ion a Vangelis; z ich spolupráce vzniklo niekoľko úspešných albumov: Short Stories (1980), Friends of Mr. Cairo (1981) - tu sa nachádza ich najväčší hit I'll find my way home, Private Collection (1981), The Best of Jon and Vangelis, (1984), Page of Life (1991), The Greatest Hits (1991), Chronicles (1994).
Najznámejšie albumy Vangelisa z posledných rokov
Odyssey -The Definitive Collection (2003)
Ak si chcete urobiť obraz o Vangelisovi, stačí vám siahnuť po tomto albume. Na tomto nosiči je všetko najpodstatnejšie z jeho tridsaťročnej kariéry vrátane dvoch hlavných motívov z Blade Runner, z Dobytia raja, Hymn, Chariots of Fire, I'll find my way home, State of Independence. Na albume sa objavila aj doposiaľ nevydaná skladba Cavify a úplne nová skladba Celtic Dawn.
Mythodea - Music for the NASA Mission: 2001 Mars Odyssey (2001)
Úchvatné melódie, mohutný zvuk symfonického orchestra, spev gigantického zmiešaného zboru, ktorý vyvoláva mrazenie na chrbte. Vangelis ho zložil na objednávku NASA pri príležitosti vyslania sondy k Marsu. „Sága výskumu Marsu pokračuje, teraz sugestívne podnietená Vangelisovou hudbou, ktorá sa zmocnila časti ducha," komentoval umelcovo dielo vedúci výskumu Marsu.
El Greco (1995, 1998)
Je považovaný za najzamračenejší Vangelisov album. Znesie porovnanie so slávnou ponurou hudbou, ktorú vytvoril k sci-fi filmu Blade Runner. Prvýkrát bol vydaný v roku 1995 v náklade iba 3000 kusov. Všetky CD obsahovali Vangelisov vlastnoručný podpis a knihu venovanú grécko-španielskemu maliarovi El Grecovi. Album sa dal kúpiť iba na jednom mieste - v aténskom múzeu asi za 150 amerických dolárov - a niekoľko rokov bol zberateľskou raritou. Prostriedky získané z predaja tohto albumu venoval Vangelis na reštaurovanie obrazov v gréckych múzeách a slúžil aj ako fond na kúpu El Grecových obrazov. V roku 1998 bol vydaný v celosvetovom náklade.
Oceanic (1996)
Podobne ako Jean-Michel Jarre aj Vangelis vytvoril jeden album ako ódu na oceán. Vangelis ju vytvoril počas svojho pobytu v Grécku. Obsahuje mnoho zvukov mora a má výrazne relaxačný charakter.
Voices (1995)
Tento album je koncipovaný podobne ako soundtrack k filmu 1492. Zhodne ho uvádza pilotný singel v štýle Conquest Of Paradise - Dobytie raja. Zvyšok albumu však tvoria pomalé a pokojné skladby, v ktorých Vangelis experimentuje s ľudskými hlasmi.
Blade Runner (1994)
Už v roku 1982 Vangelis skomponoval hudbu k sci-fi filmu Ridleyho Scotta Blade Runner. Soundtrack bol oficiálne vydaný v roku 1994. Niektoré hlavné hudobné pasáže z filmu neboli na albume vôbec zaradené (okrem iného aj začiatok hudby sprevádzajúce úvodné titulky) a naopak, album obsahuje skladby, ktoré sa vo filme nevyskytujú.
1492: Conquest Of Paradise (1992)
Výsledkom ďalšej spolupráce Vangelisa s režisérom Ridleym Scottom bolo skomponovanie hudby k filmu o Krištofovi Kolumbovi a objavení Ameriky. Tento film potreboval epický soundtrack a Vangelis túto úlohu splnil dokonale. Je záhadou, že hudba z tohto filmu nebola nominovaná na Oscara, pretože mnoho odborníkov považuje tento album za jeden z Vangelisových najlepších. Hudba na albume nie je celkom identická s hudbou vo filme. Niektoré hudobné pasáže sú vo filme v trochu inej forme a niektoré nie sú vo filme vôbec. Album mal veľký komerčný úspech a bol ocenený množstvom platinových platní a ďalšími cenami.
Vangelis patrí k najpracovitejším skladateľom tohto žánru. Od roku 1970, keď vydal prvý sólový album, ich má na konte 35 a štrnásť rôznych kompilácií, z ktorých skoro každá obsahuje pár predtým nevydaných kompozícií. Výpočet môže pokračovať tromi baletnými a dvoma činohernými hudbami, ale najmä ôsmimi filmovými soundtrackmi.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Viedeň - Bratislava
