Frankfurt nad Mohanom 2.októbra (TASR) - Šéfekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Otmar Issing považuje rozličné programy na podporu hospodárskej konjunktúry za chybné. To, že po teroristických útokoch v USA nedošlo k chaosu na devízových trhoch, je podľa neho zásluhou eura.
V rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt povedal: "Nová spoločná mena je najpodstatnejším prvkom, ktorý prispieva k stabilizácii pomerov v Európe. Euro odstránilo neistoty starého systému výmenných kurzov. Bez jeho existencie by boli dlhodobé úroky v jednotlivých krajinách dramaticky vzrástli v dôsledku rizika devalvácie".
Pre O. Issinga je opatrnosť investorov vo vzťahu k doláru významná tým, že americká mena po útokoch nezískala na hodnote. Keď sa totiž v minulosti objavili obavy z vojenských konfliktov, dolár spolu so švajčiarskym frankom sa stávali útočiskovými menami. V súčasnosti to však prípad dolára nebol.
O. Issinga neprekvapuje, že sa v neistých časoch objavuje silnejšie volanie po centrálnej banke. Práve v inštitucionálnom prostredí, aké má Európa - jednotná mena a decentralizácia v iných politických oblastiach, sa objavujú požiadavky, aby ECB ťahala gaštany z pahreby. "Sme tu a v každej situácii sme akcieschopní. Z toho sa odvodzuje pre nás zodpovednosť, ktorú v tejto forme nemôžeme prijať. Peňažnej politike sa často pripisuje význam, ktorú vôbec nemôže mať."
O. Issing schladil aj očakávania tých, ktorí v prípade politických konfliktov vsádzajú na peňažnú politiku ako všeliek. "Od peňažnej politiky sa nedá očakávať, že vo vedomí ľudí môže bezo zvyšku kompenzovať vojenské ohrozenie." Práve v neistých časoch vystupuje do popredia to, že centrálne banky prijímajú svoje rozhodnutia pokojne a triezvo v záujme odvrátenia všetkých rizík.
To však neznamená, že centrálne banky dbajú o nejaké abstraktné princípy. ECB nie je v nijakom prípade inštitúciou, ktorá by kŕčovite zotrvávala na princípe cenovej stability bez toho, aby nebrala do úvahy, čo sa deje vo svete. Ešte nedávno ju kritizovali, že v prostredí stúpajúcich cien znížila úroky. Centrálne banky však zohľadňujú, ako určité opatrenia pôsobia psychologicky. "Tu je dôležitý dôvod, prečo sme 17. septembra spolu s Američanmi znížili úroky," povedal.
O. Issing varuje pred vyvolávaním paniky v súvislosti so znížením tempa hospodárskeho rastu vo svete. Dodáva, že sčasti ide o hlasy tých istých ľudí, ktorí ešte pred časom ospevovali "new economy" a predpovedali, že sa skončila éra konjunkturálnych cyklov. Takýmto hlasom treba teraz pripisovať rovnaký význam ako vtedy.
O. Issing sa domnieva, že útoky na USA sa v Európe prejavia poklesom čistého exportu. Tento efekt bude citeľný ale zvládnuteľný. Podľa neho sa ani jedna európska krajina nedostala do hospodárskej krízy. O podporných hospodárskych programoch si myslí, že sa nimi rozširuje názor, že sa už nachádzame v kríze. Na ich uplatňovanie nejestvuje nijaký rozumný dôvod. Okrem toho ich príprava je taká dlhá, že obyčajne začínajú pôsobiť v čase, keď sú už pre podporu konjunktúry nepotrebné. Má však pochybnosti o ich účinku vo Veľkej Británii.
Najdôležitejšími príspevkami finančnej politiky k stabilizácii hospodárstva sú automatické stabilizátory, ktoré umožnia rozpočtom vydýchnuť si. Ich najhlavnejším prvkom je stabilizácia cenového vývoja a inflačné očakávanie. Keď miera inflácie v europriestore klesla z májových 3,4 % na júnových 2,4 %, znamená to, že sa reálna kúpna sila zvýšila o percentný bod. Podľa O. Issinga je to viac, než môže priniesť akýkoľvek program na podporu konjunktúry, a dôležité je, že miera inflácie by sa mala ďalej znižovať. Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.
* jns gl
