alebo ešte len prídu. Koncom roka 2003 bol bez práce každý siedmy občan v produktívnom veku.
Miera nezamestnanosti sa dnes pohybuje nad štrnástimi percentami. „Mala by ešte klesnúť, presné číslo však neodhadujeme. Vyplynie to z celkových reforiem - budú pribúdať nové pracovné miesta a zmeny sociálnej politiky budú ľudí viac motivovať k práci," predpovedá Peter Húska z ministerstva práce.
Vývoj na trhu práce však nebude jednoznačný. „Budú naň vplývať tri hlavné faktory: Veľké firmy ako železnice či elektrárne ešte stále trpia nadbytočnou zamestnanosťou a budú prepúšťať. Vďaka prílevu zahraničných investícií však vzniknú nové pracovné miesta. V neposlednom rade zmeny v sociálnej politike pomôžu pri odbúravaní čiernej práce a pri jej následnej legalizácii," myslí si šéfanalytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto.
Výsledkom bude mierny pokles nezamestnanosti. „Samozrejme, nie taký silný ako v roku 2003. Ale trend bude pokračovať," dodal Barto. V roku 2002 sa vláde podarilo naštartovať ekonomiku, čo spolu s vlaňajšími zmenami v sociálnej oblasti viedlo k zníženiu nezamestnanosti z osemnástich na štrnásť percent.
Slovenský pokles nezamestnanosti je v Európe ojedinelý. S rastúcim počtom ľudí bez práce sa boria takmer všetky krajiny okrem nás. V Česku, Nemecku či Francúzsku sa miera nezamestnanosti pomaly šplhá k desiatim percentám. Varšava hlási dokonca vyše 19-percentnú nezamestnanosť. Ani v jednej z týchto krajín pritom nezamestnanosť neklesá.
TOMÁŠ VELECKÝ
