Na iniciatívu Európskej komisie v obmedzovaní výnimiek v oblasti pracovného práva môže zareagovať aj Slovensko. „Vzťahuje sa na nás prístupová zmluva, kde boli k 16. aprílu (2003) definované podmienky vstupu. Do dátumu vstupu sa však vývoj nezastavil, Európa sa vyvíja a aj Slovensko môže vstúpiť do procesu tvorby európskej legislatívy," povedal Ján Figeľ, bývalý vyjednávač s Európskou úniou.

Príkladom, keď už aj členské štáty mohli ovplyvňovať európske zákonodarstvo, bol neúspešný proces tvorby európskej ústavy.

Podľa Figeľa je pri presadzovaní požiadaviek rozhodujúca pripravenosť krajiny. „Na iniciatívu môžeme reagovať cez gestorský výbor, v tomto prípade ministerstvo práce. Na to je potrebné, aby bol rezort zorientovaný a skoordinovaný. Je dobré byť skoordinovaný aj regionálne alebo medzinárodne, pretože je väčšia šanca presadiť požiadavku, ak sa za ňu postavia aj ďalší," povedal Figeľ.

S iniciatívou obmedziť nadčasy prišla eurokomisárka Anna Diamantopulusová. „Vážime si slobodu voľby jednotlivca, ako dlho chce pracovať, ale možnosť, aby sa zamestnanec vo svojom záujme zriekol istých práv, nie je uplatňovaná správne," povedala. Podľa nej vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami porušujú pravidlá, ktorých pôvodným cieľom bolo zaistiť predovšetkým zdravie pracovníkov a zladiť nároky na produktivitu s rodinným životom.

Podľa komisárky treba nájsť nové východisko, ktoré by prihliadalo k záujmom všetkých zainteresovaných strán pri určení pracovného času, „bez toho, aby sa pružnosť legislatívneho rámca premenila na zdroj nežiaducich problémov".

Plné uplatnenie návrhu v krajinách únie by malo obrovské dôsledky: podľa odhadu nemeckej spolkovej vlády by to znamenalo prijať ďalších 15 000 až 27 000 lekárov a vynaložiť dodatočne 1,75 miliardy eur, britský odhad predstavuje 12 500 lekárov a náklady 1,1 miliardy eur, holandská prognóza zase počíta s 10 000 novými zdravotníkmi a dodatočnými 400 miliónmi eur. (jj, čtk)