Dôvod na oslavu je - presne pred 40 rokmi zopár bratislavských stredoškolákov položilo základy klasického džezu na Slovensku.

„Nedúfal som, že toto výročie oslávime na takej vysokej úrovni, ktorá tomuto významu však zodpovedá,“ povedal pre SME kapelník skupiny a trombonista VLADO VIZÁR. V jej histórii sa vystriedalo 56 členov. „Tých ľudí sa zdá na prvý pohľad veľa, ale aj 40 rokov je dosť.“ Dnes sa na pódiu predstaví v špeciálne pripravenom programe 13 členov rozšíreného zoskupenia.

Revival a Traditional

Na jeseň roku 1961 mladí hudobníci Karol Sucháň, Peter Móric a Igor Čelko založili zoskupenie Traditional Club Bratislava. Asi o pol roka neskôr vznikol na inej škole Revival Jazz Band Bratislava s lídrom Mariánom Čekovským. Orchester sa inšpiroval vtedy už slávnou anglickou revivalistickou školou Chrisa Barbera alebo Ackera Blicka.

V prvej polovici 60. rokov všade naokolo vládla populárna hudba, ale oni mydlili džez. „Tieto štýly sa medzi sebou nebili. Páčili sa nám Beatles, ale boli sme tak sfanatizovaní džezom, že nás to neohrozilo.“

Niektorí z nich už boli konzervatoristi, iní pokračovali ako amatéri. Vlado Vizár vo svojich začiatkoch v rokoch 1958 - 1961 navštevoval hodiny trombónu na súkromnej škole u pedagóga Michala Galovca v Banskej Bystrici. „Ten ma odsúdil na to, že trombón už nikdy neopustím,“ spomína Vizár.

Pokroková hudba

Hudobníci začínali v období dozrievania stalinských represií. Ich hudby sa to nedotklo, aj keď repertoár museli rozšíriť o niektoré sovietske „pokrokové“ skladby, ktoré od nich žiadali funkcionári.

Džez, hoci nemal na ružiach ustlané, nemal s boľševikmi na rozdiel od hlučného bigbítu až také veľké problémy. Hlavne keď mladí džezmani pred rôznymi komisiami tvrdili, „že je to hudba zbedačeného černošského ľudu.“ V 60. rokoch prišli noví hráči a Traditional Club sa začal preorientovávať na modernejší swingový štýl. S ním sa presadil aj v zahraničí. Na belgickom festivale Comblain la Tour 1966 sa Traditional ocitol na jednej scéne s takými hviezdami ako Goodman alebo Getz.

Na švajčiarske angažmán vycestovali týždeň po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy a ich autobus sa vtedy predieral pomedzi tanky. Do znormalizovaných podmienok sa v roku 1971 vrátilo iba torzo skupiny. Čelko, Móric a Boška emigrovali, zvyšok čakal, ako sa zachová moc. Tá však na nich akosi zabudla. „Boli sme možno akoby tolerovaní, a preto sme mohli pokračovať,“ pripúšťa dnes Vizár. Na troskách skupiny vznikol ešte v tom istom roku Nový Traditional. Vlado Vizár sa vrátil do Revival Jazz Bandu, ktorý v roku 1962 zakladal.

Štvrtok - Sladovňa - Džez

Dnes si málokto spomenie, že džez patril k pivárni Stará sladovňa tak ako čapované pivo. A tak sa vo štvrtok chodilo do „Mamuta“ na džez. Ani jeden z hudobníkov vtedajšieho Revival Jazz Bandu posilneného o speváka Petra Lipu v roku 1980 nepredpokladal, že v pivárni bude hrať 17 rokov. V roku 1985 došlo k spojeniu Revivalu a Nového Traditionalu do formácie Traditional & Revival Jazz Band. Časom veľa ľudí odpadlo, hŕstka si začala vypomáhať v oboch skupinách. Bol to nevyhnutný kompromis, po ktorom niektorí členovia museli odísť. „Mrzí ma to aj dnes, ale vtedy sa inak nedalo,“ hovorí o chúlostivej kapitole v histórii skupiny.

Z „ekonomických“ dôvodov odohral v roku 1997 T plus R Band v obrej pivárni svoj posledný koncert. „Bola to chyba vedenia,“ hovorí Vizár o konci účinkovania v zariadení, ktoré sa premenilo na herňu a striptízový bar.

Džez sa vracia

Po odchode zo Starej sladovne sa skupina vrátila sa k čistejším formám džezu. V najbližších dňoch by sa mal objaviť jej nový album, zhodou okolností na 40. výročie založenia oboch súborov. „Je to skôr náhoda, ale možno ho podľa toho aj pomenujeme,“ dodáva Vizár, ktorý s rôznymi formami T plus R Bandu nahral asi 16 nosičov.

Nevysoký trombonista Vizár aj dnes tvrdí, že ešte žiaden džezman nezbohatol na tejto hudbe. „Ohlas bol väčší ako teraz, aj keď si myslím, že dnes prežívame akýsi návrat záujmu o našu hudbu. Džez ide stále svojou cestou a myslím, si, že je taký silný, že ľudí pritiahne späť,“ verí šťastný jubilant. Nezabúda na kolegov, ktorí medzitým zomreli. Z tých päťdesiatich šiestich sa dnešného dňa nedožili siedmi hudobníci. PETER BÁLIK

Členovia Traditional Clubu Bratislava, Revival Jazz Bandu Bratislava, Nového Traditionálu a Traditional & Revival Jazz Bandu Bratislava - od roku 1961 dodnes:

klarinety, saxofóny: Peter „Citrón“ Móric, Igor Čelko, Anton Kratochvíla, Dušan Húščava, Jaroslav „Country“ Červenka, Imrich Discantini, Rudo Rijavec

trúbky: Ladislav Martoník(V), Milan „Tutus“ Vašica(V), Karol Závodný, Marian Čekovský(V), Vojtech Kresťanko, Michal Dvořák, Juraj Lehotský, Martin Ďurdina

trombóny: Ján Harvan, Fero Karnok, Vlado Vizár, Peter Discantini, Marián Nepela, Ivan Nagy

gitara, banjo: Boleslav Boška(V), Eugen Hiszem, Milan Juhász, Anton Rakický, Karol Ondreička, Jozef Schlenc, Rasťo Vacho, Julo Ebers

klavír: Igor Čelko, Karel Kouřil, Alois Bouda, Pavol Bodnár, Alexander Dányi, Tomáš Seidmann

bas,tuba: Ján Gregorička, Pavol „Mulica“ Molnár, Karol Caudt, Stano Herko, Miloš Paška(V), Miro Šúr, Ivan „Dido“ Lieskovský, Miro Šebo, Andrej Šebo, Fedor Frešo

bicie: Karol Sucháň, Štefan „Piťo“ Popluhár(V), Vlado Hinca, Ali Hrubša(V), Jozef „Dodo“ Šošoka

spev: Gabriela Hermélyová, Helena Príbusová, Eva Sepešiová, Peter Lipa, Jana Kocianová, Ivo Heller

zvukový technik: Ján Petrík